nedeľa 15. novembra 2015

Čo so mnou bolo..?!



Dovolím si začať tak familiárnejšie ako obvykle.
Ahojte, som rada že som späť po veľmi dlhej dobe. Posledný príspevok bol na mojom blogu uverejnený 21. augusta a to už je naozaj dlhá doba. Priznám sa, na blog som myslela často, no nikdy som nemala čas alebo skôr chuť pustiť sa do písania nového článku.

Od leta sa v mojom živote zmenilo veľmi veľa vecí, no nie vždy k tomu lepšiemu. Posledný mesiac prázdnin som behala po doktoroch a v nemocniciach som strávila posledné horúce dni tohto leta. Bola som totiž neskutočne unavená a aj najmenšia fyzická aktivita ma vedela vyčerpať natoľko, že som prespala zvyšok dňa. Bola som apatická, bez chuti do života a večne ospalá. Samozrejme, slovenské zdravotníctvo ani len netušilo, čo so mnou môže byť. Absolvovala som teda veľa odborných vyšetrení ako neurologické, očné, CT-vyšetrenie, magnetickú rezonanciu a mnoho ďalších častokrát nepríjemných procedúr. Po tomto lekárskom kolotoči doktori konečne zistili že mám prekonanú mononukleózu a boreliózu a nasadili mi antibiotiká. Unavená som stále a preto sa musím veľa šetriť. Obe choroby sú dosť náročné na liečbu a s braním antibiotík sa mi do života pridalo ešte zopár povinností. Dávať si pozor na môj jedálniček a snažiť sa vyhnúť namáhavej fyzickej aktivite ako napríklad chodeniu do posilňovne.

Aj kvôli týmto diagnózam som bola nútená odísť z roboty a tým pádom som bola až doteraz bez brigády a stáleho príjmu. V dnešnej dobe je celkom náročné nájsť si aktivitu na ktorú nepotrebuješ peniaze. Cvičenie, behanie a fyzické aktivity sa mi kvôli chorobám vylúčili a aktivity ako chodenie do divadla alebo kina či na festivaly sa mi vylúčili kvôli strate brigády. Posledné letné dni som sa teda šetrila extrémne. Sedela som doma a túžobne čakala na začiatok školského roka, aby som konečne videla nejakých ľudí.

Ďalšia rana prišla začiatkom tohto mesiaca. Po pár rokoch čo s nami môj otec nebýval, sa rozhodol vrátiť. (Nie rodičia neboli zobratí, tým pádom neboli rozvedení ale rozídení, čo je v praxi to isté len máte menej papierovačiek. A nie nedali sa opäť dokopy, len u otca nastala finančná kríza a toto bol pre neho najlepší krok.) Nebudem to tu hlbšie rozvíjať a vŕtať sa v našej rodinnej minulosti. Poviem to skrátene, bola som radšej ak som o ňom nič nepočula a nemusela som ho vidieť. Doma sa teraz necítim dobre. Dalo by sa dokonca povedať že sa pomaly a nenápadne sťahujem k môjmu priateľovi a dúfam že čoskoro sa nám podarí osamostatniť sa a ja nebudem musieť znášať  domáce psychické týranie a cítiť večný strach.

Aby toho predsa nebolo málo, podarilo sa mi rozbiť aj môj notebook, ktorý bol mojim verným spoločníkom na cestách a z ktorého som písala všetky články na tento blog.

Povedala by som, že som mala rušný koniec leta, a ešte rušnejší začiatok nového školského roka. Dúfam že už som si všetku smolu v tomto polroku vyčerpala a teraz začínam od nuly a s plnou hlavou nápadov na vylepšenie nielen môjho života ale aj blogu. Tak mi držte palce!


1 komentár:

  1. Drzim palce, at to prekonas! Obojim jsem si prosla, nekolik let jsem byla porad jen unavena a stale jeste mam spatnou imunitu, ale uz je to o mnoho lepsi... Tak snad budes brzo v pohode :)

    OdpovedaťOdstrániť