piatok, 21. augusta 2015

Už aj ja som videla Papierové mestá

Pred pár dňami som s priateľom bola na filme Papierové mestá. Síce som dostala vstupenky už na premiéru, no z rodinných dôvodov som sa nemohla zúčastniť a tak som musela dobehnúť zameškané. Na premiéru za mňa išla kamarátka, ktorej sa film veľmi páčil. Ja som sa naň tešila z dvoch dôvodov.

Po prvé: hrá tam Cara. Nie som fanúšik modelingu a ani jej konkrétne, no chcela som vidieť ako to bude vyzerať ked vo filme pre teenegerov hrá hlavnú rolu supermodelka.
Po druhé: môj priateľ bol ochotný ísť so mnou do kina. Bol dokonca ochotný ísť na tento film.


Bol to môj druhý film podľa predlohy od Johna Greena. Stále som nečítala ani jednu jeho knihu, no práve naprávam moju krivdu. Na stole ma čaká rozčítaná rovnomenná kniha. Vôbec nie som fanúšik literatúry, ktorá oslovuje masy vo veku od 10 do 15 rokov. Ak totiž vidím v meste mladé dievča s knihou v kabelke alebo ruke, je to práve kniha od Greena. No dobre, odhodím všetky moje predsudky a idem na to.

To že som išla na tento film bolo prekvapenie. Po tom ako som kamarátke dala lístky na premiéru som myslela, že sa na Caru na veľkom plátne ani nepozriem. V duchu som sa zmierila s tým, že si film pozriem doma, keď víde na dvd a myšlienku návštevy kina som zahnala do kúta. V práci som mala týždeň dovolenku a tak som sa celé dni len tak poflakovala. Čakala som na priateľa, kým skončí v robote a čítala som knihu Ranč na Červenom vrchu, aby som ju mohla zaniesť do knižnice. Vo štvrtok mi však prišla milá sms. "Ahoj zlato, dnes končím o pol 4. Dáme kino?"

Po práci prišiel priateľ pre mňa, išli sme sa najesť a vyrazili sme do kina. Z Tesca sme si do sály prepašovali čipsy a pohoda sa mohla začať. V sále nás nebolo veľa. Po príchode sme tam boli my dvaja a nejaké rozjarené pubertiačky. Sála síce bola poloprázdna, no podľa lístkov sme dostali miesto práve pred týmito babami. Ich sklamanie dávali jasne najavo kopancami do sedadla a hlasným vzdychaním. Prekusla som to a pokojne som sedela do začiatku filmu. Ak by sa neupokojili, bola som ochotná zasiahnuť, no nechcela som si kaziť filmový zážitok hneď na začiatku a zbytočne. Našťastie sa upokojili a celý film poslušne sedeli.

Na film som nešla so žiadným očakávaním a preto to bolo také super. Knihu som pred tým nečítala, nevedela som o čo tam ide, nevedela som aké su tam postavy, nevedela som nič. Preto som na filme nehľadala žiadne chyby a neporovnávala.

Hlavnou postavou je Quentin alias Kvéčko. Trochu samotár a bojko. Už od detstva je tajne zamilovaný do svojej susedy Margo Roth Spiegelmanovej. Jeden čas to aj vyzerá, že budú kamarátmi no postupne sa opäť odcudzia. Margo je dobrodružná a tajomná duša a časom sa z jej osoby samotnej stane veľké tajomstvo. A to až do jednej noci, kedy Quentinovi Margo nečakane zaklope na okno izby. Spolu sa potom vyberú na dobrodružnú výpravu spojenú s pomstou namierenou proti jej bývalému frajerovi a kamarátkam. Vďaka tejto nočnej výprave Quentin konečne zažije dobrodružstvo, ktorému sa celý život vyhýbal. Na druhý deň ráno však Margo nepríde do školy a tak Quentin začne pátrať. Margo miluje záhady a preto po sebe necháva stopy, keby ju náhodou niekto chcel nájsť. Quentinovi sa podarí nájsť a rozlúštiť všetky tajné odkazy a preto sa s kamarátmi vyberie na dobrodružnú cestu za svojou láskou.


Margo je tak správne šibnutá a ja som vždy chcela byť ako ona. Tajomná, obletovaná, uletená, sexy a veľká záhada. Počas života sa zo mňa však stala osoba podobajúca sa skôr na Quentina. Samotárka, veľký bojko a veľká nuda. Asi mi v živote chýba práve tá Margo, aby ma nakopla a otvorila mi oči.

Vo filme sa mi však páčili aj iné postavy ako Quentin a Margo. Mojim obľúbencom bol Radar spolu s jeho priateľkou. Páčilo sa mi ako bol dobrovoľne pod papučou a vlastne si to celé spôsoboval sám.
A najlepší moment bol, keď som si s Benom, Quentinom a Radarom zaspievala pesničku z Pokémona. Myslím, že keby som bola chlapec, skvele by som do ich partie zapadla a to je príjemný pocit.

Film teda hodnotím veľmi pozitívne, rozhodne sa mi páčil viac ako Na vine sú hviezdy a preto mu dávam plný počet bodov. A čo vy? Páčil sa vám viac film alebo kniha? Ktoré momenty z filmu boli pre vás najlepšie?


P.S: Vedeli ste že... Predstaviteľ Quentina Nat Wolff si zahral aj vo filme Na vine sú hviezdy? Hral vedľajšiu postavu Isaaca. 
Hlavný herec z filmu Na vine sú hviezdy Ansel Elgort si zahral aj vo filme Papierové mestá, konkrétne predavača na pumpe.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára