štvrtok, 30. apríla 2015

Kto je vlastne Book Lady?

Asi je už trošku neskoro, ale v tomto prípade sa radšej budem riadiť heslom: "Radšej neskoro ako nikdy". Prinášam vám článok, v ktorom budete mať možnosť spoznať ma lepšie a prípadne sa v komentároch môžete opýtať na nejaké veci z môjho života, ktoré vás budú zaujímať.

Takže kto je vlastne Book Lady? Volám sa Alexandra a som bežné 20 ročné dievča. Pochádzam z Bratislavy, Petržalky. Nie, nie som feťáčka, nefajčím marihuanu a nepijem. Mám priateľa, sestru, psa... Žijem s mamou a sestrou v trojizbovom byte. Mám vlastné auto, teda už len chvíľku bude len moje. Sestra si totiž robí vodičák. Dva roky som bola jediná osoba ktorá mala v našej rodine právo sadnúť za volant. Trošku sa teraz bojím, že sa k nemu už nedostanem :D.


sobota, 25. apríla 2015

Vyhlásenie historicky prvej súťaže na mojom blogu

Ahojte ak ste čítali môj predchádzajúci článok, iste viete že som dočítala knihu Motýlek. Knižka sa mi veľmi páčila a tak som zohnala ešte jednu, ktorú venujem do súťaže. Súťaž bude trvať od 25.4. do 8.5. do 12.00 hod. Dovtedy máte čas odpovedať dole do komentáru na zadanú otázku. Komentovať článok môžete len raz. Do komentáru napíšte svoje meno (stačí krstné), prezývku, kontaktný mail a správnu odpoveď. 8.5 o 12.00 sa súťaž uzavrie a ja pomocou náhodného generátora vylosujem jedného šťastného výhercu.

Otázka znie

Prečo dostal Henri prezývku Motýlek?


Správne odpovede píšte dole do komentárov. 8.5. vylosujem jedného výhercu, ktorého budem e-mailom kontaktovať. 

A o čo sa teda hrá?

Kniha Motýlek od Henriho Charriéra. Pevná väzba, český jazyk, vydavateľ BB art. Vydané v roku 2005 a počet strán je 583 takže je to dosť dlhé čítanie.

Recenzia: Henri Charriére - Motýlek

"Ty čítaš Motýlka?", spýtal sa ma šéf keď videl knihu na mojom pracovnom stole.  "Hm, no." odpovedala som s váhaním. Nevedela som, prečo sa tak hlúpo pýta. Či to niečo znamená, či mi niečo chce naznačiť, či si o mne práve niečo pomyslel.. "Super kniha čo?". "Hej, je to super. Celkom pútavé a hlavne ma zaujalo, že to je podľa skutočných udalostí." odpovedala som. "Aj ja som ju čítal. Pár krát. Dokonca som bol na premiére filmu. V rade som stál pár hodín, aby sa mi ušli lístky. To bol trhák. Na tú dobu." zamyslený, no s úsmevom na tvári odišiel.

štvrtok, 23. apríla 2015

Test literárnej kaviarne Panta Rhei - Cafe Dias

Stôl pred objednávkou
Ešte minulý týždeň, skoro tesne po teste v Gorila.sk, sme s priateľom navštívili kaviareň Cafe Dias, ktorá patrí pod kníhkupectvo Panta Rhei. Som veľmi rada že v mojom okolí sa úlohy recenzentov tak bez námietok zhostili skoro všetci, ktorých som poprosila.
Na test sme si vybrali kaviareň ktorá sa nachádza v Panta Rhei Eurovea. 


štvrtok, 16. apríla 2015

S knihou pod vankúšom - Motýlek

Tento fotočlánok krásne mapuje moju oddanosť dobrej knihe. Táto kniha sa ku mne dostala cez moju stránku na Facebooku s názvom Výmena kníh. Princíp je veľmi jednoduchý. Človek prečíta knihu, zistí že to nie je nič pre neho a tak knihu posunie ďalej výmenou za inú knihu. K čítaniu tejto som sa dostala aj vďaka Knižnej šifre, ktorú som sa rozhodla podstivo plniť.  A tu vám prinášam pár fotiek, kde všade ma nájdete s knihou.

Test literárnej kaviarne Gorila.sk Urban Space

Kníhkupectvo Gorila.sk má svoju kamennú pobočku na Námestí SNP v Bratislave. V sobotu som aj s mojou kamarátkou navštívila tieto priestory, nie však kvôli nákupu kníh. Viedol nás tam iný zámer. Navštíviť kaviareň Urban Space, ktorá je v priestoroch kníhkupectva.

Priestory Urban Space
Táto kaviareň je otvorená od roku 2013 a teší sa stále väčšej obľube. Priznám sa, toto bola moja prvá návšteva v týchto priestoroch, no už teraz viem že nebola posledná. 

streda, 15. apríla 2015

Veľký test literárnych čajovní/kaviarní v Bratislave

Zase raz pracovala moja fantázia a prispel k tomu aj dostatok voľného času, tak som sa rozhodla napísať recenzie na literárne čajovne a kaviarne ktoré sa nachádzajú v Bratislave. V priebehu tohto týždňa otestujem najznámejšie literárne čajovne a kaviarne. Samozrejme že o každej napíšem všetky pozitívne aj negatívne dojmy. V recenzii budem hodnotiť miesto, priestory, ceny, ponuku, obsluhu a samozrejme prepojenie kníh s čajovňou/kaviarňou. Úlohou tohto veľkého testu bude priblížiť vám literárne čajovne a kaviarne v našom hlavnom meste a prípadne vám ukázať miesta a podniky, o ktorých ste doteraz netušili alebo ste tam radšej nevošli, pre strach z vysokých cien.

nedeľa, 12. apríla 2015

Moje hodnotenie

Ako už býva zvykom, ku recenziám sa väčšinou dávajú hodnotenia. Pre každého však môže rôzny počet bodov, hviezdičiek alebo percent predstavovať inú hodnotu. Preto som sa rozhodla objasniť moje hodnotenie v tomto článku. A samozrejme, to by som nebola ja, aby som to nejak neozvláštnila. Rozhodla som sa namiesto percent a čísel používať obrázky. Vybrala som si dva typy obrázkov 
- prvé sovičky, pre knihy ktoré sú intelektuálne, odborné, pre dospelých... proste náročnejšia literatúra
- druhé kačičky, pre knihy ktoré sú označené ako young adult, detské knihy, ľahké a oddychové čítanie, prípadne ženské romány
V podstate medzi nimi nie je žiaden rozdiel. Jedna sovička znamená presne to isté čo jedna kačička.

štvrtok, 9. apríla 2015

Ako som začala pracovať v kníhkupectve

Budova v ktorej pracujem
Písal sa rok 1958 keď sa na jednom bratislavskom sídlisku jednej ruskej prisťahovalkyni narodil malý syn. Tento syn bol od narodenia neposedný. A kedže jeho mama často pracovala, trávil tento syn dni vonku. Jeho neposednosť mu spôsobila veľa úrazov a zlomenín. Našťastie žiadna nebola až taká vážna aby ohrozila jeho budúcu kariéru. Škola tohto syna veľmi nebavila. Na základnej flákal ešte aj dielne, na strednej elektrotechnickej sa naučil akurát tak jazdiť na aute a z vysokej pre istotu odišiel rovno.

Pomaly sa pretĺkal životom. Skúšal všetko. Pracoval vo fabrike, predával kečupy a oriešky, prevážal ľudí do Ruska na operáciu očí no pri ničom nevydržal dlho. Ale kedže odjakživa miloval knihy a čítanie bolo jeho veľkou vášňou, rozhodol sa že vyskúša ešte tento smer podnikania. Začal teda dovážať knihy z Ruska a tu ich predával. Učil sa robiť na počítači aby knihy mohol prekladať. Jeho obchodné priestory tvoril jednoizbový byt na prvom poschodí. No v roku 1991 si konečne založil vlastné kníhkupectvo.

nedeľa, 5. apríla 2015

Martinus.sk Knižná šifra (personal book challenge)


Ako iste veľmi veľa z čitateľov postrehlo, v marci (mesiaci knihy) sa na stránke Martinus.sk konala knižná šifra. V podstate išlo o to, uhádnuť podľa obrázkov, aké knihy sú ukryté v tejto šifre. Celý obraz sa nachádzal nakreslený na veľkej stene v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici. Ako správna čitateľka som sa do knižnej šifry zapojila. A trošku sa aj pochválim, dokázala som ju rozlúštiť v priebehu pár dní.
No a to by som nebola ja, aby som si z tejto šifry aj po jej skončení neurobila menšiu súťaž. Už síce len takú osobnú, ale aj tak dôležitú. Rozhodla som sa doplniť si svoje knižné vedomosti a knižný rozhľad tým, že prečítam všetky knihy, ktoré sa v knižnej šifre nachádzali.

sobota, 4. apríla 2015

Recenzia: Darynda Jonesová - Prvý hrob napravo

Knihu mám, ako inak, z bratislavskej bibliotéky. Zaujala ma úžasnou obálkou, vďaka ktorej som anotáciu ani nečítala.

Kniha má označenie sci-fi a urban fantasy a sľubuje humor, napätie a erotiku.

V jednu noc boli zavreždení traja právnici, ktorí obhajovali muža obžalovaného z vraždy chlapca.. Mladá, krásna a inteligentná súkromná detektívka Charley Davidsonová, hlavná postava románovej prvotiny Daryndy Jones, obľubuje sarkazmus a od bežných ľudí sa odlišuje tým, že odmalička dokáže vidieť zomretých a komunikovať s nimi. Túto výnimočnú schopnosť využíva pri spolupráci s políciou, konkrétne so svojim strýkom, na riešení prípadov vrážd. Je totiž veľkou výhodou, keď môže obeti klásť otázky. V rámci výkonu svojho neoficiálneho "povolania" smrtky pomáha Charley zosnulým, ktorí z nejakého dôvodu uviazli na polceste, prejsť na onen svet. A popritom detektívka Charley Davidsonová rieši záhadu vlastného súkromia: Kto je ten neuveriteľne vzrušujúci muž, vlastne nadprirodzená bytosť, čo sa objavuje v jej snoch a miluje sa s ňou?
Autorka

Ako som si uľahčila prácu


Keď som začala chodiť na vysokú školu, veľmi rýchlo som si uvedomila, že zapisovať poznámky do zošita, ako to bolo na strednej škole, už nepôjde tak ľahko. Profesori sa totiž vyžívajú v tom, diktovať čo najrýchlejšie. Zaobstarala som si teda malý notebook, vlastne netbook, ktorý som sa rozhodla nosiť do školy. Je to malý, modrý Acer. Dlhú dobu mi však len ležal v poličke, nakoľko bol veľmi spomalený a občas na ňom vypadával touchpad. Včera som ho náhodou vytiahla pred mojim priateľom, ktorý svojimi zázračnými rukami netbook vyčistil a tým pádom zrýchlil. Takže konečne na ňom môžem písať prvé články na blog J

Recenzia: Umberto Eco – Meno ruže

Ako iste veľmi veľa z čitateľov postrehlo, v marci (mesiaci knihy) sa na stránke Martinus.sk konala knižná šifra. V podstate išlo o to, uhádnuť podľa obrázkov, aké knihy sú ukryté v tejto šifre. Celý obraz sa nachádzal nakreslený na veľkej stene v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici. Ako správna čitateľka som sa do knižnej šifry zapojila. A trošku sa aj pochválim, dokázala som ju rozlúštiť v priebehu pár dní.
No a to by som nebola ja, aby som si z tejto šifry aj po jej skončení neurobila menšiu súťaž. Už síce len takú osobnú, ale aj tak dôležitú. Rozhodla som sa doplniť si svoje knižné vedomosti a knižný rozhľad tým, že prečítam všetky knihy, ktoré sa v knižnej šifre nachádzali.
Ako prvú knihu som si aj vďaka môjmu učiteľovi vybrala Meno ruže od Umberta Eca.


štvrtok, 2. apríla 2015

Recenzia: Zoë Hellerová - Zápisky o škandále


Celý život som bola osobou, ktorej sa ľudia zverujú so svojimi tajnosťami. A celý život mi táto rola lichotila - bola som vďačná za vzrušené napätie, ktoré sa človeka zmocní, keď počúva niečo, čo je určené výhradne jeho ušiam. No v posledných rokoch sa príjemné šteklenie začalo meniť na unavenú nevôľu. Prečo, pýtam sa v duchu tých, ktorí si zo mňa urobili bútľavú vŕbu, prečo to rozprávate práve mne? Odpoveď, pravdaže, poznám. vravia mi to preto, lebo ma pokladajú za neškodnú. Sheba, Bangs a im podobní mi odhaľujú svoje tajomstvá rovnako bezstarostne, akoby ich rozprávali nejakému kastrátovi alebo kňazovi - lebo si myslia, že stojím úplne mimo a som taká vzdialená behu veľkého sveta, že pre nich nepredstavujem hrozbu. Medzi počtom tajomstiev, ktoré sa ku mne dostávajú, a tými, ktoré ostatní predpokladajú u mňa, je nepriama úmera. A toto je pravý dôvod, prečo ma z ich spovedí chytá depresia. To, že sa mi ľudia zverujú so svojimi tajnosťami, nie je - a nikdy nebol - znak, že ma pokladajú za sebarovnú alebo dôležitú osobu. Práve naopak: je to potvrdenie mojej bezvýznamnosti. Som pre nich nula.