nedeľa, 15. novembra 2015

Čo so mnou bolo..?!



Dovolím si začať tak familiárnejšie ako obvykle.
Ahojte, som rada že som späť po veľmi dlhej dobe. Posledný príspevok bol na mojom blogu uverejnený 21. augusta a to už je naozaj dlhá doba. Priznám sa, na blog som myslela často, no nikdy som nemala čas alebo skôr chuť pustiť sa do písania nového článku.

Od leta sa v mojom živote zmenilo veľmi veľa vecí, no nie vždy k tomu lepšiemu. Posledný mesiac prázdnin som behala po doktoroch a v nemocniciach som strávila posledné horúce dni tohto leta. Bola som totiž neskutočne unavená a aj najmenšia fyzická aktivita ma vedela vyčerpať natoľko, že som prespala zvyšok dňa. Bola som apatická, bez chuti do života a večne ospalá. Samozrejme, slovenské zdravotníctvo ani len netušilo, čo so mnou môže byť. Absolvovala som teda veľa odborných vyšetrení ako neurologické, očné, CT-vyšetrenie, magnetickú rezonanciu a mnoho ďalších častokrát nepríjemných procedúr. Po tomto lekárskom kolotoči doktori konečne zistili že mám prekonanú mononukleózu a boreliózu a nasadili mi antibiotiká. Unavená som stále a preto sa musím veľa šetriť. Obe choroby sú dosť náročné na liečbu a s braním antibiotík sa mi do života pridalo ešte zopár povinností. Dávať si pozor na môj jedálniček a snažiť sa vyhnúť namáhavej fyzickej aktivite ako napríklad chodeniu do posilňovne.

Aj kvôli týmto diagnózam som bola nútená odísť z roboty a tým pádom som bola až doteraz bez brigády a stáleho príjmu. V dnešnej dobe je celkom náročné nájsť si aktivitu na ktorú nepotrebuješ peniaze. Cvičenie, behanie a fyzické aktivity sa mi kvôli chorobám vylúčili a aktivity ako chodenie do divadla alebo kina či na festivaly sa mi vylúčili kvôli strate brigády. Posledné letné dni som sa teda šetrila extrémne. Sedela som doma a túžobne čakala na začiatok školského roka, aby som konečne videla nejakých ľudí.

Ďalšia rana prišla začiatkom tohto mesiaca. Po pár rokoch čo s nami môj otec nebýval, sa rozhodol vrátiť. (Nie rodičia neboli zobratí, tým pádom neboli rozvedení ale rozídení, čo je v praxi to isté len máte menej papierovačiek. A nie nedali sa opäť dokopy, len u otca nastala finančná kríza a toto bol pre neho najlepší krok.) Nebudem to tu hlbšie rozvíjať a vŕtať sa v našej rodinnej minulosti. Poviem to skrátene, bola som radšej ak som o ňom nič nepočula a nemusela som ho vidieť. Doma sa teraz necítim dobre. Dalo by sa dokonca povedať že sa pomaly a nenápadne sťahujem k môjmu priateľovi a dúfam že čoskoro sa nám podarí osamostatniť sa a ja nebudem musieť znášať  domáce psychické týranie a cítiť večný strach.

Aby toho predsa nebolo málo, podarilo sa mi rozbiť aj môj notebook, ktorý bol mojim verným spoločníkom na cestách a z ktorého som písala všetky články na tento blog.

Povedala by som, že som mala rušný koniec leta, a ešte rušnejší začiatok nového školského roka. Dúfam že už som si všetku smolu v tomto polroku vyčerpala a teraz začínam od nuly a s plnou hlavou nápadov na vylepšenie nielen môjho života ale aj blogu. Tak mi držte palce!


piatok, 21. augusta 2015

Už aj ja som videla Papierové mestá

Pred pár dňami som s priateľom bola na filme Papierové mestá. Síce som dostala vstupenky už na premiéru, no z rodinných dôvodov som sa nemohla zúčastniť a tak som musela dobehnúť zameškané. Na premiéru za mňa išla kamarátka, ktorej sa film veľmi páčil. Ja som sa naň tešila z dvoch dôvodov.

Po prvé: hrá tam Cara. Nie som fanúšik modelingu a ani jej konkrétne, no chcela som vidieť ako to bude vyzerať ked vo filme pre teenegerov hrá hlavnú rolu supermodelka.
Po druhé: môj priateľ bol ochotný ísť so mnou do kina. Bol dokonca ochotný ísť na tento film.


Bol to môj druhý film podľa predlohy od Johna Greena. Stále som nečítala ani jednu jeho knihu, no práve naprávam moju krivdu. Na stole ma čaká rozčítaná rovnomenná kniha. Vôbec nie som fanúšik literatúry, ktorá oslovuje masy vo veku od 10 do 15 rokov. Ak totiž vidím v meste mladé dievča s knihou v kabelke alebo ruke, je to práve kniha od Greena. No dobre, odhodím všetky moje predsudky a idem na to.

To že som išla na tento film bolo prekvapenie. Po tom ako som kamarátke dala lístky na premiéru som myslela, že sa na Caru na veľkom plátne ani nepozriem. V duchu som sa zmierila s tým, že si film pozriem doma, keď víde na dvd a myšlienku návštevy kina som zahnala do kúta. V práci som mala týždeň dovolenku a tak som sa celé dni len tak poflakovala. Čakala som na priateľa, kým skončí v robote a čítala som knihu Ranč na Červenom vrchu, aby som ju mohla zaniesť do knižnice. Vo štvrtok mi však prišla milá sms. "Ahoj zlato, dnes končím o pol 4. Dáme kino?"

Po práci prišiel priateľ pre mňa, išli sme sa najesť a vyrazili sme do kina. Z Tesca sme si do sály prepašovali čipsy a pohoda sa mohla začať. V sále nás nebolo veľa. Po príchode sme tam boli my dvaja a nejaké rozjarené pubertiačky. Sála síce bola poloprázdna, no podľa lístkov sme dostali miesto práve pred týmito babami. Ich sklamanie dávali jasne najavo kopancami do sedadla a hlasným vzdychaním. Prekusla som to a pokojne som sedela do začiatku filmu. Ak by sa neupokojili, bola som ochotná zasiahnuť, no nechcela som si kaziť filmový zážitok hneď na začiatku a zbytočne. Našťastie sa upokojili a celý film poslušne sedeli.

štvrtok, 13. augusta 2015

Rozhovor na tému: Ako si nájsť čitateľov (odpovedá Aďulik Sun)

Prinášam vám ďalší rozhovor s blogerkou. Tentoraz je to 19 ročná blogerka Aďulik Sun, ktorá vedie rovnomenný blog na doméne blogspot.sk. V rozhovore sa dozviete niečo o ťažkých začiatkoch a o tom, ako si nájsť svoju komunitu čitateľov. Prajem vám príjemné čítanie a nevzdávajte sa. Podľa Aďky si každý blog časom nájde svojich priaznivcov!  

Volám sa Adriána, no na internete vystupujem pod menom Aďulik Sun. Mám 19 rokov a práve som zmaturovala. Som optimista a človek, ktorý vie čo chce. Som dievča, ktorý si ide za svojim snom. 


1. ako si sa dostala k blogovaniu?
K blogu som sa dostala cez moju kamarátku. Na hodine informatiky sme si mali urobiť stránku a ona mala blog, tak som si ho založila aj ja. Bola to domáca úloha. Neskôr som zistila, že ma to naozaj baví a chcem v tom pokračovať

2. ako dlho teda aktívne bloguješ?
Aktívne blogujem už rok. Nedávno môj blog oslávil svoje prvé narodeniny

3. boli pre teba začiatky ťažké?
Začiatky boli naozaj ťažké. Písala som každý deň, no nikto môj blog nečítal. Nevedela som, čo mám robiť a párkrát som to chcela aj zabaliť. Neverila som, že raz sa mi splní sen a budem mať blog, ktorý niekto číta. Boli to hrozné muky, kedy som nevedela čo mám robiť. Chcela som písať o veciach, ktoré som zažila. Nechcela som mať hejty a to bola najväčšia chyba. Názory tu budú a či sú zlé, či nie – je to úplne jedno. Všetky nás niekam posúvajú


4. v akom momente si pocítila najväčší príliv čitateľov? 
Moji čitatelia prišli veľmi postupne. Najviac asi pri súťažiach. No zostali a to o niečom svedčí. Tiež ľudí zaujímajú kozmetické články, ktoré sú rozpísané. Takže nepíšte krátke články! 

5. koľko ľudí si každý deň klikne na tvoj blog?
To záleží od článku. Pohybuje sa to od 122 do 300 kliknutí denne

6. ako propaguješ svoj blog?
Na  FB mám osobnú stránku môjho blogu, tak tam a tiež v skupinách na FB, ktoré sú určené blogerkám. Sem- tam komentujem aj nejaký blog

7. ako si "zháňaš" pravidelných čitateľov?
Robím súťaže a to je asi všetko. Nezháňam si čitateľov za účelom vzájomného sledovania a podobne. Musím sa priznať, že mi ide na nervy, keď vidím, že chce nejaká blogerka vzájomné sledovanie. Pravidelných čitateľov musí váš blog zaujať. Tých ľudí má váš blog baviť

sobota, 8. augusta 2015

Recenzia: Jamie McGuireová - Ranč na Červenom vrchu

Môže prežiť láska, keď svet speje ku koncu?


Autorka: Jamie McGuireová
Vydavateľstvo: Fortuna Libri 
Počet strán: 328 strán
Séria: kniha nepatrí do žiadnej série

Anotácia:  Pre Scarlet, ktorá sama vychováva dve malé dcérky, je každý deň boj. Nathan má manželku, ale nespomína si, aké to je byť zaľúbený. Domov chodí len kvôli svojej dcérke Zoe.
Mirandinou najväčšou starosťou je, či sa do jej malého volkswagena zmestí jej sestra Ashley a ich priatelia, pretože si chcú pred skúškami cez víkend oddýchnuť na vidieku.
Keď sa začnú objavovať správy o prepuknutí nákazlivej a smrteľnej choroby, títo obyčajní ľuďia čelia neobyčajným okolnostiam a odrazu sa ich osudy prepoja. Len čo pochopia, že epidémiu nepredbehnú, zúfalá Scarlet, Nathan a Miranda vyhľadajú úkryt na osamotenom ranči na Červenom vrchu. Emócie sú čoraz silnejšie, lebo všetci sa musia vyrovnať s novými aj so starými vzťahmi zoči-voči desivému nepriateľovi, ktorý si už nepamätá, aké to je byť človekom.
Láska si aj v čase výborne vykreslenej apokalypsy nájde spôsob, ako prežiť. No čo sa udeje, keď ten, za ktorého by ste položili život, sa stane tým, ktorý by vás mohol zničiť?

Obálka: Úprimne, vedeli ste že takáto kniha existuje? Pravda, ani ja nie. Náhodou mi padla do oka v regáli medzi novinkami v mestskej knižnici. Má najkrajšiu obálku, akú som videla. Platilo to v tem moment a platí to aj teraz, keď mi prečítaná kniha leží na posteli. Tá obálka, ma presvedčila, aby som si túto 328 stranovú knihu z knižnice požičala, aj keď som mala v kabelke už ďalšie dve.

V ten deň som mala rôzne vybavovačky v meste, ktoré sa vďaka môjmu nešťastnému naplánovaniu trošku skomplikovali. Medzi akciou číslo jedna a akciou číslo dva mi ostali dve hodiny voľna a mne sa nechcelo vracať sa zbytočne domov. Zamierila som teda do obchodného centra na Dunaji. V obchode som si kúpila minerálku, misu ovocia a vyšla som na horné poschodie, kde som si sadla do kresla s výhľadom na rieku.

Za dve hodiny som zvládla prečítať niečo menej ako 100 strán. Kniha je písaná veľmi pútavo a zároveň jednoducho. Nestalo sa mi že by som sa nepríjemne zasekla uprostred vety. Veľmi ma potešil aj fakt, že je príbeh písaný z pohľadu viacerých postáv s rôznymi osudmi.

piatok, 24. júla 2015

Zbalená na cestu

Konečne už cestujem aj ja. Doteraz som len závistlivo pozerala fotky iných ľudí, ktorí si to užívali pri mori alebo v zahraniční. Ja síce cestujem len do Tatier no aj tak sa veľmi teším. 

Nie som typ, ktorý by na balenie sa potreboval pár dní alebo hodín. Veci som si zbalila podľa môjho zoznamu, ktorý som si vytvorila už dávno, keď som cestovala častejšie. Je to taká moja pomôcka, ktorá mi uľahčí celý proces balenia. Samozrejme v mojom kufri nemôže chýbať kniha, zápisník na poznámky, super knihomoľská taška a kamera. Dokonca som si stiahla aj nejaké audioknihy, keby sa mi v aute nechcelo čítať tú reálnu. Na dovolenke budem do utorka. Je to pre mňa dovolenka aj od blogu, no po utorku sa môžete tešiť na pár článkov, ktoré už mám pripravené. 

Tak si užívajte prázdniny, dúfam že ich máte skvelé. A pochváľte sa, kam cestujete a kde ste už boli?


streda, 22. júla 2015

Rozhovor na tému: Ako funguje spolupráca (odpovedá Batty Amnesia)


Batty Amnesia osobne
Ahoj, pokiaľ máš čas, mohla by som ti položiť pár otázok ohľadom spolupráce a blogu?
Ahoj, jasné môžeš, tak začni.

Na akú tému máš zameraný blog? Špecializuješ sa napríklad len na knihy, alebo len na fashion?
Blog je zameraný na knihy, hry a alternatívnu módu pastel goth. V tomto duchu sa nesú hlavne outfitové články.

Spolupracuješ teda len s firmami, ktoré súvisia s tvojim štýlom blogu?
Áno. Aspoň zatiaľ to tak je.

Ako dlho už máš blog a aktívne bloguješ?
Blogovala som aj v minulosti, ale až teraz som sa do toho naplno vložila.  Blog s názvom Battyamnesia.blogspot.sk mám od novembra 2014.

Pamätáš si ešte na svoju prvú spoluprácu?
Áno. Moju prvú spoluprácu som nadviazala v marci 2015 s knižným vydavateľstvom ALBATROSMEDIA a trvá dodnes.

Keď sa púšťaš do spolupráce s firmou, očakávaš vždy nejaké výhody? Napríklad že dostaneš šperky, knihy zdarma?
Keď nadväzujem spoluprácu, nikdy nič neočakávam, pretože každá firma to má inak. Najskôr sa vždy opýtam, ako to u nich funguje.

Kladieš si niekedy podmienky aj sama?
No neboli to zrovna podmienky, skôr návrhy.  Nie som ten typ, čo si určuje podmienky. Navyše, môj blog nie je na takej úrovni, aby som si to mohla dovoliť.

streda, 15. júla 2015

Uzavretá prvá veľká spolupráca s kníhkupectvom (S.O.S ľudia pomoc!)

Dnes ráno som bola na jednaní so zatiaľ nemenovaným kníhkupectvom. Majiteľ plánuje úplne nový druh propagácie a mňa oslovil aby som im s tým pomohla. Dostala som dokonca pár úloh.

1. propagovať ich kníhkupectvo ako celok - dostať ho do povedomia ľudí
2. písať recenzie na ich a mnou vybrané knihy
3. pomôcť vytvoriť prvú stránku pripravovaného katalógu a napísať jeden článok ktorý v ňom bude uverejnený
4. napísať recenziu na pripravovanú knihu. Táto recenzia potom bude uverejnená na ich blogu

pondelok, 13. júla 2015

11 dôvodov prečo čítam

Dôvodov prečo čítam knihy je omnoho viac ako vám sem teraz napíšem. No pokúsim sa vybrať také, ktoré platia všeobecne pre všetkých, ktorí čítajú knihy.

1. každí si predstaví hlavné postavy a príbeh inak. Práve preto milujem knihy. Človek si vďaka knihe dokáže vytvoriť úplne inú realitu. Vďaka knihe si rozvíjame vlastnú predstavivosť


2. vďaka knihe dokážem vyjadriť svoje emócie. Kniha ma dokáže pobaviť, rozosmiať, rozplakať. Často sa mi stáva, že životom prechádzam bez emócií. Dokonca ani film ma nedokáže tak rozplakať ako kvalitný smutný príbeh v knižnom podaní

Ako som pomáhala pri inventúre (v kníhkupectve)

Kto čítal moje predchádzajúce články, vie že pracujem v kníhkupectve. Pracujem tam ako brigádnička a mám na starosti fotenie na eshop. To že som brigádnička ma však predurčuje k istému otroctvu a prispôsobeniu sa rozkazom. Tak som sa v jeden deň dozvedela, že sa u nás bude konať inventúra a ja musím pomáhať. Inventúra je obdobie, kedy je to podľa mňa v každej práci hektické. Treba byť pozorný, často pracovať cez čas. Nadriadení na vás vyvíjajú nátlak. No ja som sa aj tak veľmi tešila. Konečne budem medzi svojimi. Pri knihách.

piatok, 3. júla 2015

Konečne voľno! / aké to je chodiť na vysokú školu

Nech to znie akokoľvek zle, až dnes som si spomenula že mám niekde na nejakej stránke založený blog.

Viac ako mesiac som bola zaborená v knihách. Bortila som sa s odbornou literatúrou a na normálne knihy mi neostal čas. Mala som 9 skúšok z toho poslednú som napísala len tri dni dozadu. Výsledok som dostala včera, prešla som. Konečne to mám všetko za sebou! Prvý rok na vysokej škole je za mnou!! Dva dni som trávila v posteli, pozerala seriály, ktoré som zmeškala kým som sa učila a viac menej som si dovolila vypnúť si hlavu.

Prvý rok na vysokej škole ma naučil pár vecí. Teraz vám tu zhrniem veci, ktoré som sa naučila hlavne počas skúškového obdobia.

utorok, 12. mája 2015

Jo Nesbo sa na mňa usmial alias reportáž z besedy s Jo Nesbom (+ SÚŤAŽ)

8.00-16.30
Môj školský život.. klasické ráno. Hodila som na seba prvú vec, čo som na stoličke našla a polo - rozospotá som bežala na autobus. V škole som ani veľmi nevnímala, mala som toho pred sebou v ten deň ešte veľa. Na posledných dvoch hodinách som sa uliala, profesorovi som povedala že ostať nemôžem, že ma čaká životne dôležité stretnutie. Podľa môjho výrazu si asi myslel že idem na oddelenie pre liečbu rakoviny alebo rovno na niekoho pohreb. Tak ma radšej pustil a povedal že nech mi to teda dobre dopadne. Zlatý ujo. 

17.00
Pošta. Stojím v najväčšej fronte akú som tu kedy videla. A to musím ísť ešte domov a dať sa do poriadku. A priateľ potrebuje ísť do lekárne. No ja to dnes nestihnem. Ak áno tak to bude čistý zázrak.

nedeľa, 10. mája 2015

Recenzia: Khaled Hosseini - Majster šarkanov

Po dočítaní tejto knihy sa vôbec necítim byť hodna napísať túto recenziu. Nemám slov a mám pocit že by som recenziou len pokazila nádherný zážitok z knihy, ktorú si každý človek zaslúži vychutnať sám. V mojom tele sa prebudilo toľko emócií ako už dlho nie. Jedna kniha ma donútila smiať sa a plakať zároveň. Bola som smutná, šťastná, veselá, znechutená. Vďaka jednej kapitole som dokázala milovať a zároveň nenávidieť život. Cítila som ohromnú nespravodlivosť ktorá v tomto svete vládne a mala som chuť vstúpiť do dobročinnej organizácie aby som niečo napravila.

sobota, 9. mája 2015

Vyhlásenie výhercu súťaže o knihu Motýlek

Ahojte, včera som celý deň strávila v Rakúsku, tak som nemohla vyhlásiť výhercu o 12 ako som to sľubovala. Večer som si však dala tú námahu, spísala si zoznam súťažiacich do excelu a vylosovala jednu výherkyňu.

V exceli som si spravila tabuľku s menami, ktoré som očíslovala. Potom som zašla na stránku, ktorá mi vylosovala jedno náhodné číslo a tak sa výhercom stala osoba s týmto číslom v exceli. Mená som napísala presne podľa toho, ako boli usporiadané v komentároch.

Vyhlásenie výhercu nižšie...

pondelok, 4. mája 2015

Prečítané za mesiac apríl

Keď to takto vidím na fotke, zdá sa mi, že som toho prečítala veľmi málo. No keď sa tak spätne pozriem na moje posledné týždne, mám pocit že som čítala vkuse. Neviem kde sa stala chyba.. 
Každopádne vám sem napíšem pár milých slov o týchto knížkach. 

nedeľa, 3. mája 2015

Úlovky za mesiac apríl

Nový mesiac je tu už nejaký ten deň a tak vám prinášam zhrnutie kníh, ktorým som za mesiac apríl poskytla domov. Do mojej poličky tento mesiac poputovalo niekoľko skvostov. Veľmi veľa som ich kúpila na knižnom bazáre na FB, niektoré som dostala a niektoré vymenila.

Gratulujeme vyhrali ste vstupenku na besedu s Jo Nesbom

Darcekova poukazka - 20 EURÁno, Martinus opäť nesklamal. Po milom prekvapení v podobe 20 eurovej poukážky na nákup kníh, ktorú som dostala za článok o knižnej šifre, tentoraz prišlo ešte väčšie. Vyhrala som tri vstupenky na besedu s nórskym autorom krimi príbehov, Jo Nesbom.


Vstupenky na Jo Nesba sa dali získať viacerými spôsobmi. Prvá možnosť bola vstupenky si kúpiť na stránke Martinus.sk. Kvôli veľkému dopytu však bol Martinus nútený predaj uskutočniť trošku zvláštnym spôsobom. Vstupenky sa dali kúpiť v 4 vlnách. Prvá vlna začínala o 9.00 a posledná o 12.00. Každú hodinu pustil Martinus určitý počet vstupeniek do obehu a tí najrýchlejší tak mali možnosť kúpiť si ich. Zúčastnila som sa troch kôl, no v ani jednom som nebola úspešná. Po vyčerpaní vstupeniek predajom sa uskutočnila súťaž, v ktorej som žiaľ tiež nebola úspešná. A posledná šanca bol kvíz. Vedomostný kvíz o knihách Jo Nesba,

štvrtok, 30. apríla 2015

Kto je vlastne Book Lady?

Asi je už trošku neskoro, ale v tomto prípade sa radšej budem riadiť heslom: "Radšej neskoro ako nikdy". Prinášam vám článok, v ktorom budete mať možnosť spoznať ma lepšie a prípadne sa v komentároch môžete opýtať na nejaké veci z môjho života, ktoré vás budú zaujímať.

Takže kto je vlastne Book Lady? Volám sa Alexandra a som bežné 20 ročné dievča. Pochádzam z Bratislavy, Petržalky. Nie, nie som feťáčka, nefajčím marihuanu a nepijem. Mám priateľa, sestru, psa... Žijem s mamou a sestrou v trojizbovom byte. Mám vlastné auto, teda už len chvíľku bude len moje. Sestra si totiž robí vodičák. Dva roky som bola jediná osoba ktorá mala v našej rodine právo sadnúť za volant. Trošku sa teraz bojím, že sa k nemu už nedostanem :D.


sobota, 25. apríla 2015

Vyhlásenie historicky prvej súťaže na mojom blogu

Ahojte ak ste čítali môj predchádzajúci článok, iste viete že som dočítala knihu Motýlek. Knižka sa mi veľmi páčila a tak som zohnala ešte jednu, ktorú venujem do súťaže. Súťaž bude trvať od 25.4. do 8.5. do 12.00 hod. Dovtedy máte čas odpovedať dole do komentáru na zadanú otázku. Komentovať článok môžete len raz. Do komentáru napíšte svoje meno (stačí krstné), prezývku, kontaktný mail a správnu odpoveď. 8.5 o 12.00 sa súťaž uzavrie a ja pomocou náhodného generátora vylosujem jedného šťastného výhercu.

Otázka znie

Prečo dostal Henri prezývku Motýlek?


Správne odpovede píšte dole do komentárov. 8.5. vylosujem jedného výhercu, ktorého budem e-mailom kontaktovať. 

A o čo sa teda hrá?

Kniha Motýlek od Henriho Charriéra. Pevná väzba, český jazyk, vydavateľ BB art. Vydané v roku 2005 a počet strán je 583 takže je to dosť dlhé čítanie.

Recenzia: Henri Charriére - Motýlek

"Ty čítaš Motýlka?", spýtal sa ma šéf keď videl knihu na mojom pracovnom stole.  "Hm, no." odpovedala som s váhaním. Nevedela som, prečo sa tak hlúpo pýta. Či to niečo znamená, či mi niečo chce naznačiť, či si o mne práve niečo pomyslel.. "Super kniha čo?". "Hej, je to super. Celkom pútavé a hlavne ma zaujalo, že to je podľa skutočných udalostí." odpovedala som. "Aj ja som ju čítal. Pár krát. Dokonca som bol na premiére filmu. V rade som stál pár hodín, aby sa mi ušli lístky. To bol trhák. Na tú dobu." zamyslený, no s úsmevom na tvári odišiel.

štvrtok, 23. apríla 2015

Test literárnej kaviarne Panta Rhei - Cafe Dias

Stôl pred objednávkou
Ešte minulý týždeň, skoro tesne po teste v Gorila.sk, sme s priateľom navštívili kaviareň Cafe Dias, ktorá patrí pod kníhkupectvo Panta Rhei. Som veľmi rada že v mojom okolí sa úlohy recenzentov tak bez námietok zhostili skoro všetci, ktorých som poprosila.
Na test sme si vybrali kaviareň ktorá sa nachádza v Panta Rhei Eurovea. 


štvrtok, 16. apríla 2015

S knihou pod vankúšom - Motýlek

Tento fotočlánok krásne mapuje moju oddanosť dobrej knihe. Táto kniha sa ku mne dostala cez moju stránku na Facebooku s názvom Výmena kníh. Princíp je veľmi jednoduchý. Človek prečíta knihu, zistí že to nie je nič pre neho a tak knihu posunie ďalej výmenou za inú knihu. K čítaniu tejto som sa dostala aj vďaka Knižnej šifre, ktorú som sa rozhodla podstivo plniť.  A tu vám prinášam pár fotiek, kde všade ma nájdete s knihou.

Test literárnej kaviarne Gorila.sk Urban Space

Kníhkupectvo Gorila.sk má svoju kamennú pobočku na Námestí SNP v Bratislave. V sobotu som aj s mojou kamarátkou navštívila tieto priestory, nie však kvôli nákupu kníh. Viedol nás tam iný zámer. Navštíviť kaviareň Urban Space, ktorá je v priestoroch kníhkupectva.

Priestory Urban Space
Táto kaviareň je otvorená od roku 2013 a teší sa stále väčšej obľube. Priznám sa, toto bola moja prvá návšteva v týchto priestoroch, no už teraz viem že nebola posledná. 

streda, 15. apríla 2015

Veľký test literárnych čajovní/kaviarní v Bratislave

Zase raz pracovala moja fantázia a prispel k tomu aj dostatok voľného času, tak som sa rozhodla napísať recenzie na literárne čajovne a kaviarne ktoré sa nachádzajú v Bratislave. V priebehu tohto týždňa otestujem najznámejšie literárne čajovne a kaviarne. Samozrejme že o každej napíšem všetky pozitívne aj negatívne dojmy. V recenzii budem hodnotiť miesto, priestory, ceny, ponuku, obsluhu a samozrejme prepojenie kníh s čajovňou/kaviarňou. Úlohou tohto veľkého testu bude priblížiť vám literárne čajovne a kaviarne v našom hlavnom meste a prípadne vám ukázať miesta a podniky, o ktorých ste doteraz netušili alebo ste tam radšej nevošli, pre strach z vysokých cien.

nedeľa, 12. apríla 2015

Moje hodnotenie

Ako už býva zvykom, ku recenziám sa väčšinou dávajú hodnotenia. Pre každého však môže rôzny počet bodov, hviezdičiek alebo percent predstavovať inú hodnotu. Preto som sa rozhodla objasniť moje hodnotenie v tomto článku. A samozrejme, to by som nebola ja, aby som to nejak neozvláštnila. Rozhodla som sa namiesto percent a čísel používať obrázky. Vybrala som si dva typy obrázkov 
- prvé sovičky, pre knihy ktoré sú intelektuálne, odborné, pre dospelých... proste náročnejšia literatúra
- druhé kačičky, pre knihy ktoré sú označené ako young adult, detské knihy, ľahké a oddychové čítanie, prípadne ženské romány
V podstate medzi nimi nie je žiaden rozdiel. Jedna sovička znamená presne to isté čo jedna kačička.

štvrtok, 9. apríla 2015

Ako som začala pracovať v kníhkupectve

Budova v ktorej pracujem
Písal sa rok 1958 keď sa na jednom bratislavskom sídlisku jednej ruskej prisťahovalkyni narodil malý syn. Tento syn bol od narodenia neposedný. A kedže jeho mama často pracovala, trávil tento syn dni vonku. Jeho neposednosť mu spôsobila veľa úrazov a zlomenín. Našťastie žiadna nebola až taká vážna aby ohrozila jeho budúcu kariéru. Škola tohto syna veľmi nebavila. Na základnej flákal ešte aj dielne, na strednej elektrotechnickej sa naučil akurát tak jazdiť na aute a z vysokej pre istotu odišiel rovno.

Pomaly sa pretĺkal životom. Skúšal všetko. Pracoval vo fabrike, predával kečupy a oriešky, prevážal ľudí do Ruska na operáciu očí no pri ničom nevydržal dlho. Ale kedže odjakživa miloval knihy a čítanie bolo jeho veľkou vášňou, rozhodol sa že vyskúša ešte tento smer podnikania. Začal teda dovážať knihy z Ruska a tu ich predával. Učil sa robiť na počítači aby knihy mohol prekladať. Jeho obchodné priestory tvoril jednoizbový byt na prvom poschodí. No v roku 1991 si konečne založil vlastné kníhkupectvo.

nedeľa, 5. apríla 2015

Martinus.sk Knižná šifra (personal book challenge)


Ako iste veľmi veľa z čitateľov postrehlo, v marci (mesiaci knihy) sa na stránke Martinus.sk konala knižná šifra. V podstate išlo o to, uhádnuť podľa obrázkov, aké knihy sú ukryté v tejto šifre. Celý obraz sa nachádzal nakreslený na veľkej stene v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici. Ako správna čitateľka som sa do knižnej šifry zapojila. A trošku sa aj pochválim, dokázala som ju rozlúštiť v priebehu pár dní.
No a to by som nebola ja, aby som si z tejto šifry aj po jej skončení neurobila menšiu súťaž. Už síce len takú osobnú, ale aj tak dôležitú. Rozhodla som sa doplniť si svoje knižné vedomosti a knižný rozhľad tým, že prečítam všetky knihy, ktoré sa v knižnej šifre nachádzali.

sobota, 4. apríla 2015

Recenzia: Darynda Jonesová - Prvý hrob napravo

Knihu mám, ako inak, z bratislavskej bibliotéky. Zaujala ma úžasnou obálkou, vďaka ktorej som anotáciu ani nečítala.

Kniha má označenie sci-fi a urban fantasy a sľubuje humor, napätie a erotiku.

V jednu noc boli zavreždení traja právnici, ktorí obhajovali muža obžalovaného z vraždy chlapca.. Mladá, krásna a inteligentná súkromná detektívka Charley Davidsonová, hlavná postava románovej prvotiny Daryndy Jones, obľubuje sarkazmus a od bežných ľudí sa odlišuje tým, že odmalička dokáže vidieť zomretých a komunikovať s nimi. Túto výnimočnú schopnosť využíva pri spolupráci s políciou, konkrétne so svojim strýkom, na riešení prípadov vrážd. Je totiž veľkou výhodou, keď môže obeti klásť otázky. V rámci výkonu svojho neoficiálneho "povolania" smrtky pomáha Charley zosnulým, ktorí z nejakého dôvodu uviazli na polceste, prejsť na onen svet. A popritom detektívka Charley Davidsonová rieši záhadu vlastného súkromia: Kto je ten neuveriteľne vzrušujúci muž, vlastne nadprirodzená bytosť, čo sa objavuje v jej snoch a miluje sa s ňou?
Autorka

Ako som si uľahčila prácu


Keď som začala chodiť na vysokú školu, veľmi rýchlo som si uvedomila, že zapisovať poznámky do zošita, ako to bolo na strednej škole, už nepôjde tak ľahko. Profesori sa totiž vyžívajú v tom, diktovať čo najrýchlejšie. Zaobstarala som si teda malý notebook, vlastne netbook, ktorý som sa rozhodla nosiť do školy. Je to malý, modrý Acer. Dlhú dobu mi však len ležal v poličke, nakoľko bol veľmi spomalený a občas na ňom vypadával touchpad. Včera som ho náhodou vytiahla pred mojim priateľom, ktorý svojimi zázračnými rukami netbook vyčistil a tým pádom zrýchlil. Takže konečne na ňom môžem písať prvé články na blog J

Recenzia: Umberto Eco – Meno ruže

Ako iste veľmi veľa z čitateľov postrehlo, v marci (mesiaci knihy) sa na stránke Martinus.sk konala knižná šifra. V podstate išlo o to, uhádnuť podľa obrázkov, aké knihy sú ukryté v tejto šifre. Celý obraz sa nachádzal nakreslený na veľkej stene v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici. Ako správna čitateľka som sa do knižnej šifry zapojila. A trošku sa aj pochválim, dokázala som ju rozlúštiť v priebehu pár dní.
No a to by som nebola ja, aby som si z tejto šifry aj po jej skončení neurobila menšiu súťaž. Už síce len takú osobnú, ale aj tak dôležitú. Rozhodla som sa doplniť si svoje knižné vedomosti a knižný rozhľad tým, že prečítam všetky knihy, ktoré sa v knižnej šifre nachádzali.
Ako prvú knihu som si aj vďaka môjmu učiteľovi vybrala Meno ruže od Umberta Eca.


štvrtok, 2. apríla 2015

Recenzia: Zoë Hellerová - Zápisky o škandále


Celý život som bola osobou, ktorej sa ľudia zverujú so svojimi tajnosťami. A celý život mi táto rola lichotila - bola som vďačná za vzrušené napätie, ktoré sa človeka zmocní, keď počúva niečo, čo je určené výhradne jeho ušiam. No v posledných rokoch sa príjemné šteklenie začalo meniť na unavenú nevôľu. Prečo, pýtam sa v duchu tých, ktorí si zo mňa urobili bútľavú vŕbu, prečo to rozprávate práve mne? Odpoveď, pravdaže, poznám. vravia mi to preto, lebo ma pokladajú za neškodnú. Sheba, Bangs a im podobní mi odhaľujú svoje tajomstvá rovnako bezstarostne, akoby ich rozprávali nejakému kastrátovi alebo kňazovi - lebo si myslia, že stojím úplne mimo a som taká vzdialená behu veľkého sveta, že pre nich nepredstavujem hrozbu. Medzi počtom tajomstiev, ktoré sa ku mne dostávajú, a tými, ktoré ostatní predpokladajú u mňa, je nepriama úmera. A toto je pravý dôvod, prečo ma z ich spovedí chytá depresia. To, že sa mi ľudia zverujú so svojimi tajnosťami, nie je - a nikdy nebol - znak, že ma pokladajú za sebarovnú alebo dôležitú osobu. Práve naopak: je to potvrdenie mojej bezvýznamnosti. Som pre nich nula.


utorok, 31. marca 2015

Recenzia: Khady - Zmrzačená


Aby som sa lepšie vžila do písania recenzie, pustila som si na youtube african voices. Môžem sa teda pokojne pustiť do písania.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt zmrzacenaTúto životopisnú prózu som si kúpila na knižnom bazáre hneď ako som ju tam zbadala. Kniha je v kníhkupectvách dlhodobo vypredaná a v knižniciach pravidelne nedostupná. O tému ženskej obriezky sa zaujímam asi od 15-tich rokov, kedy som prvý krát zaregistrovala, že sa niečo také vo svete deje. Bola, a stále som znechutená a zaskočená určitými rituálmi, ktoré sú vo svete zaužívané.

nedeľa, 29. marca 2015

Recenzia: Eva "Evita" Urbaniková - Stratené

Dňa 7.11.´14 som sa zúčastnila na besede o knihe Stratené od autorky Evy Urbaníkovej. O tematiku arabského sveta, moslimov a moslimiek, obriezky, únosov detí a iného náboženstva  sa už veľmi dlho zaujímam, a dalo by sa povedať, že ma táto kultúra stále prekvapuje a fascinuje. Preto som sa veľmi potešila, keď som sa dozvedela, že táto slovenská autorka sa chystá vycestovať do Káhiry, aby knihu o európskych ženách vydatých za moslimov napísala.

Ako plynul čas, na pripravovanú knihu som aj zabudla. Dostala som sa k nej náhodou, tento týždeň v bratislavskej knižnici a prečítala som ju za jeden večer. 

sobota, 21. februára 2015

Recenzia: James A. Levine - Modrý zápisník

Tento príbeh je fiktívny. Mená, postavy, spoločnosti, organizácie, miesta a udalosti sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s realitou je čisto náhodná.


Výťažky z predaja tejto knihy na americkom trhu boli venované Medzinárodnému centru pre nezvestné a zneužívané deti a Národnému centru pre nezvestné a zneužívané deti.