sobota, 26. decembra 2015

Nové prírastky

Za poslednú dobu sa v mojej poličke nazbieralo opäť pár nových prírastkov. Kedže som na blogu nebola dosť dlho aktívna, tá doba sa samozrejme predĺžila a neprinášam vám teda prírastky za žiaden mesiac, budú to proste nové prírastky za dlhšie obdobie.

Veľa kníh do mojej knižnice priniesli Prieskumy, Výskumy a iPrieskum, začo som veľmi rada pretože som za tieto knihy nemusela platiť.. predsa len študentské výplaty nie sú príliš veľké a bolo by mi ľúto míňať všetky peniaze len na knihy.

Kto nepozná slovenské výskumné panely, tak tu je stručný popis, aby ste si spravili predstavu ako to vlastne s tými knihami zadarmo u mňa je. 
Ako som už spomínala, existuje viacero stránok, no ja som členka troch, z ktorých mám možnosť dostávať zľavové poukážky do kníhkupectva Martinus.sk
Prvá stránka sa volá Výskumy.sk, druhá je iPrieskum.sk a posledná sa volá OnlineKlub.
Všetky tri stránky fungujú na rovnakom princípe. Zaregistrujete sa a po registrácii vám na email začnú chodiť pozvánky do prieskumov. V každej emailovej pozvánke je uvedené čoho sa ten prieskum týka a aká bude za neho odmena. Za každý dotazník teda dostanete predom určený počet bodov, ktoré sa vám kumulujú na konte a neskôr si ich môžete zmeniť za rôzne poukážky napríklad aj za poukážku do Martinus.sk. 
A teraz späť k mojim prírastkom. Budem stručná a dám vám sem fotky s krátkym popisom každej knihy a tiež ku každej napíšem, ako sa ku mne dostala.

Začíname: 



Vedecká štúdia doktorky Prudence Skeptickej z výskumného inštitútu ASML (Ako Slobodná Myslím Lepšie) preukázala, že v priebehu histórie muži brázdili oceány, aby hľadali nové svety, zatiaľ čo ženy brázdili oceány, aby sa vydali za niekoho, koho v živote nevideli. Muži pri hľadaní pôvodu života preskúmali moria, zeme, hory a vesmír, ženy preskúmali nebesia, moria a zeme pri hľadaní vysnívaných princov. Muži sa usilovne zaoberali dešifrovaním genetickej mapy, zatiaľ čo ženy sa zamestnávali dešifrovaním mužov. A viete prečo? Pretože my ženy sme až doteraz žili, generácia za generáciou, nakazené vírom romantizmu: je to veľmi nákazlivý vírus, ktorý, rovnako ako celulitída, napadá len nás, ženy. V jeho mene potom robíme také hlúposti, že vidíme princa v žabe, zamilujeme sa do Drákulu alebo prevádzkujeme sex bez ochrany. 
Táto zábavná ale nikoho nešetriaca kniha, plná ženských hormónov, hľadá odpoveď na otázku, ktorú si neustále kladie Júlia v nás: "keď som tak inteligentná...prečo sa stále a stále zamilovávam....?"

Kniha sa ku mne dostala na bratislavskej Bibliotéke za 1 euro. 



Úspešná slovenská herečka, moderátorka a kreatívna autorka vtipných prúžkovaných tričiek Kristína Farkašová je šťastnou mamou dvojičiek Ely a Matildy. O svojich skúsenostiach a zážitkoch s tehotenstvom a materstvom začala písať vtipný blog a ten oslovil množstvo mamičiek. Pre všetkých, ktorým je jej humor blízky a téma sa im zdá viac než príťažlivá, vydáva knihu, v ktorej sa hrdo hlási k tomu, čo jej robí najväčšiu radosť: Som mama!

Kristínu veľmi obdivujem ako herečku, podnikateľku, osobu a mamu a preto v mojej knižnici nesmie chýbať jej kniha. Očakávam množstvo humorných príhod, opísaných spôsobom akým to vie len ona. Na knihu sa veľmi teším a dúfam, že sa mi podarí Kristínu niekde odchytiť a nechať si knihu podpísať. 

Kniha sa ku mne dostala vďaka iPrieskum.sk a stála ma 1 Euro. 



Karolína Ďuranová je úplne obyčajné takmer šestnásťročné dievča. Má staršiu sestru žijúcu v zahraničí a kamarátky povahovo úplne odlišné od nej. Napriek svojej nesmelosti má však túžby ako všetky ostatné dievčatá. Jedna sa jej nečakane splní, keď ju pozve sestra do vysnívaného Anglicka. Zoznámi sa s novými ľuďmi, novým prostredím a nájde si nového kamaráta. Domov sa vracia s bohatými zážitkami. No aj tam ju čaká príjemné prekvapenie – tentoraz v podobe stretnutia s niekým, o kom už dlho snívala. Zmení sa niečo v jej živote, alebo bude všetko pokračovať v zabehaných koľajach?

Knihu som dostala od kamarátky, ktorá ju už prečítala a vrátiť sa k nej nechce zn. ZDARMA



Najznámejšia kniha svetového sci-fi autora je dramatickým príbehom okupácie Zeme mimozemšťanmi, ktorých planéta už bola preľudnená, preto pre seba hľadajú nové územia. 
Ťažiskovou lokalizáciou deja je Londýn, kde vypukne neúprosná panika a boj o prežitie pred neznámymi smrtonosnými zbraňami. Zakladateľ modernej sci-fi literatúry nimi vniesol do hry vtedy ešte neznáme laserové zbrane. Panike prepadla i armáda. Román je písaný takmer dokumentárnym štýlom, možno povedať, že ide o denník hlavného hrdinu, ktorý udalosti mapuje cez prizmu osudu jednotlivca a jeho blízkych v katastrofickej, maximálne vyhrotenej situácii. Tá odhaľuje charaktery hlavných postáv v medzných situáciách a strháva vírom neočakávaného druhu nebezpečenstva. 

Hoci od Wellsových čias pribudlo množstvo podobnej katastrofickej sci-fi literatúry, Vojna svetov si svojou prelomovosťou vydobyla zaslúžené miesto medzi klasickými dielami. Ide o nový slovenský preklad, prvý kompletný, necenzurovaný.

O tejto knihe sme sa na žurnalistike a dejinách masmédií veľa učili. Príhoda, ako sa táto kniha čítala v rádiu vo forme rozhlasovej hry a ľudia jej uverili a naozaj si mysleli, že Londýn je v ohrození, ma zaujala natoľko, že som si knihu musela kúpiť a už sa neviem dočkať, kedy sa nechám strhnúť dejom aj ja.

Knihu som kúpila za 0,50 centov vďaka iPrieskum.sk



BAM, čaute, tu je GoGo! Tento pozdrav sa ozýva z desiatok videí na internete, ktoré si získali neuveriteľné množstvo fanúšikov. Ich autorom je GoGo, vlastným menom Daniel Štrauch, uletený, nebojácny a hlavne vtipný mladík z bratislavskej Petržalky, pre ktorého bola kariéra úspešného YouTubera životným snom. Za svojím cieľom sa mu darí úspešne kráčať – dnes mu patrí najsledovanejší slovenský kanál na YouTube, kde ho sleduje viac ako 1,1 milióna fanúšikov. GoGo patrí k hlavným „celebritám“ nastupujúcej generácie a je dôkazom toho, kam až to človek plný tvorivých síl môže dotiahnuť spomedzi štyroch stien svojej oranžovej detskej izby. Svoj príbeh zhrnul do pútavého rozprávania, v ktorom odhaľuje zákulisie svojej práce, úskalia, s ktorými sa musel vyrovnať, ale aj detaily z osobného života a ešte oveľa viac!

O tejto knihe a hlavne o jej hlavnom protagonistovi mám veľa čo povedať, preto si všetok osobný názor nechám do nasledujúceho článku a tu len poviem, že som rada, že som si knihu kúpila, aj keď 10 eur, by som za ňu nikdy nedala.

U mňa skončila za 0,50 centov vďaka Vyskumy.sk


Skutočný príbeh Slovenky Marcely, ktorú zaslepila vášeň a zamilovanosť až tak, že skončila vo väzení.
Kniha o tom, aká tenká je hranica medzi správnym a nesprávnym, aká krehká je seba láska v porovnaní s túžbou po tom, aby sme boli milované mužom... Je o materinskej láske, o zlyhaní, o ľudskej zlobe a o tom, že za mrežami slovenských väzníc sedí mnoho osudov, ktoré sa do novín nedostanú a ktoré si tam, v „chládku“ musia vytvoriť svoj vlastný svet....

Knihu som stihla prečítať za jednu cestu do Piešťan a späť, a preto čochvíľa napíšem recenziu.

Knihu mám vďaka Vyskumy.sk za cenu 0,50 centov.


Mitch Albom vo svojom najnovšom diele krásnej literatúry rozpráva príbeh vynálezcu prvých hodín na svete, ktorého neminie trest za pokus odmeriavať najväčší dar od boha. Musí prežiť stáročia vo väzení jaskyne a načúvať hlasom, ktoré k nemu doliehajú s jedinou prosbou – prosbou o viac dní, viac rokov. Napokon, s dušou takmer zlomenou, získa otec Čas voľnosť a s ňou aj čarovné presýpacie hodiny a poslanie: dostane šancu odčiniť dávny hriech, ak naučí dvoch ľudí na Zemi skutočnému významu času. Vracia sa do moderného sveta, posadnutého meraním času, ktoré sám tak nevinne začal, a vydáva sa na púť s dvomi nezvyčajnými spoločníkmi: mladým dievčaťom, ktoré sa chystá skoncovať so životom, a zomierajúcim boháčom, ktorý baží po večnom živote. Ak sa chce otec Čas zachrániť, musí najprv zachrániť ich dvoch. A zastaviť svet, aby uspel.

Knihu som si kúpila na Bibliotéke za 1 euro.


Medzi rokmi 1915 - 1941 si Woolfová písala denník, posledný zápis je datovaný 4 dni pred jej smrťou. Nepísala však denne, spravidla raz za niekoľko dní. Denník však poskytuje prehľad o tom, čo tých 27 rokov robila, o ľuďoch, ktorých stretávala, a hlavne, čo si myslela o nich, o sebe a o živote. Keď zomrela, zostalo po nej 26 zväzkov rukopisu. 

Túto knihu tvoria pochopiteľne len výňatky z denníkov, ktoré Woolfová využívala aj ako umelkyňa. Rozprávala sama so sebou o rozpísaných a chystaných knihách.  Preberala problémy zápletky, formy diela, postáv. Nájdeme tu pasáže, v ktorých si očividne overuje umenie písať, a tiež komentáre kníh, ktoré čítala. Kniha tak vrhá svetlo na zámery a metódy Woolfovej ako spisovateľky a poskytuje neobvyklý psychologický obraz umeleckej tvorby. 


 dokumentujú aj výnimočnú energiu, vytrvalosť a svedomitosť, s ktorou sa venovala spisovateľskému umeniu. Predstaviteľka anglického modernizmu Virginia Woolfová sa preslávila románmi, poviedkami a esejami. 


Kniha sa ku mne dostala na Bibliotéke za 3 eurá.


Otec, bývalý sveták, ale muž bez výraznejšieho sebavedomia, nie je schopný znášať samostatnosť svojej ženy. Rozčuľuje ho, že nerešpektuje konvencie a nepočúva ho na slovo. Bije manželku, robí jej scény, žiarli na ňu, prepadne drogám. V hlave sa mu zrodí diabolský plán a päťročná dcéra Warda sa o ňom dozvie. Stojí pred ťažkým rozhodnutím – má počúvnuť otca, alebo stáť pri matke? Warda urobí, čo jej rozkáže otec, ide sa hrať so sestrou na ulicu. Stane sa, čo matka predpovedala… Dcéra cíti, že nesie vinu za matkinu smrť, a trápia ju výčitky. Otec sa ocitne vo väzení, deti sú ponechané napospas osudu...

Kniha sa ku mne dostala na Bibliotéke za 2 eurá.


V dedinke neďaleko Dublinu sa v ruinách starej kamennej chatrče nájde telo mladej ženy a Cassie vyzerá prakticky ako jej dvojča. Keďže polícia nemá podozrivých ani žiadne stopy, vyhlási, že obeť je zranená, ale žije a Cassie zaujme jej miesto ako študentka Trinity College a spolubývajúca ďalších štyroch študentov. Aj napriek stresu z práce v utajení si Cassie svojich svojráznych, izolovaných spolubývajúcich, rovnako ako nový život v kedysi impozantnom dome obľúbi. Vyšetrovanie oddelenia vrážd neprináša takmer žiadne výsledky a je na Cassie, aby im aspoň naznačila ako ďalej. Niekto jej dvojníčku ubodal na smrť a Cassie ho musí nájsť.


Kniha sa ku mne dostala na Bibliotéke za 1 euro.

nedeľa, 15. novembra 2015

Čo so mnou bolo..?!



Dovolím si začať tak familiárnejšie ako obvykle.
Ahojte, som rada že som späť po veľmi dlhej dobe. Posledný príspevok bol na mojom blogu uverejnený 21. augusta a to už je naozaj dlhá doba. Priznám sa, na blog som myslela často, no nikdy som nemala čas alebo skôr chuť pustiť sa do písania nového článku.

Od leta sa v mojom živote zmenilo veľmi veľa vecí, no nie vždy k tomu lepšiemu. Posledný mesiac prázdnin som behala po doktoroch a v nemocniciach som strávila posledné horúce dni tohto leta. Bola som totiž neskutočne unavená a aj najmenšia fyzická aktivita ma vedela vyčerpať natoľko, že som prespala zvyšok dňa. Bola som apatická, bez chuti do života a večne ospalá. Samozrejme, slovenské zdravotníctvo ani len netušilo, čo so mnou môže byť. Absolvovala som teda veľa odborných vyšetrení ako neurologické, očné, CT-vyšetrenie, magnetickú rezonanciu a mnoho ďalších častokrát nepríjemných procedúr. Po tomto lekárskom kolotoči doktori konečne zistili že mám prekonanú mononukleózu a boreliózu a nasadili mi antibiotiká. Unavená som stále a preto sa musím veľa šetriť. Obe choroby sú dosť náročné na liečbu a s braním antibiotík sa mi do života pridalo ešte zopár povinností. Dávať si pozor na môj jedálniček a snažiť sa vyhnúť namáhavej fyzickej aktivite ako napríklad chodeniu do posilňovne.

Aj kvôli týmto diagnózam som bola nútená odísť z roboty a tým pádom som bola až doteraz bez brigády a stáleho príjmu. V dnešnej dobe je celkom náročné nájsť si aktivitu na ktorú nepotrebuješ peniaze. Cvičenie, behanie a fyzické aktivity sa mi kvôli chorobám vylúčili a aktivity ako chodenie do divadla alebo kina či na festivaly sa mi vylúčili kvôli strate brigády. Posledné letné dni som sa teda šetrila extrémne. Sedela som doma a túžobne čakala na začiatok školského roka, aby som konečne videla nejakých ľudí.

Ďalšia rana prišla začiatkom tohto mesiaca. Po pár rokoch čo s nami môj otec nebýval, sa rozhodol vrátiť. (Nie rodičia neboli zobratí, tým pádom neboli rozvedení ale rozídení, čo je v praxi to isté len máte menej papierovačiek. A nie nedali sa opäť dokopy, len u otca nastala finančná kríza a toto bol pre neho najlepší krok.) Nebudem to tu hlbšie rozvíjať a vŕtať sa v našej rodinnej minulosti. Poviem to skrátene, bola som radšej ak som o ňom nič nepočula a nemusela som ho vidieť. Doma sa teraz necítim dobre. Dalo by sa dokonca povedať že sa pomaly a nenápadne sťahujem k môjmu priateľovi a dúfam že čoskoro sa nám podarí osamostatniť sa a ja nebudem musieť znášať  domáce psychické týranie a cítiť večný strach.

Aby toho predsa nebolo málo, podarilo sa mi rozbiť aj môj notebook, ktorý bol mojim verným spoločníkom na cestách a z ktorého som písala všetky články na tento blog.

Povedala by som, že som mala rušný koniec leta, a ešte rušnejší začiatok nového školského roka. Dúfam že už som si všetku smolu v tomto polroku vyčerpala a teraz začínam od nuly a s plnou hlavou nápadov na vylepšenie nielen môjho života ale aj blogu. Tak mi držte palce!


piatok, 21. augusta 2015

Už aj ja som videla Papierové mestá

Pred pár dňami som s priateľom bola na filme Papierové mestá. Síce som dostala vstupenky už na premiéru, no z rodinných dôvodov som sa nemohla zúčastniť a tak som musela dobehnúť zameškané. Na premiéru za mňa išla kamarátka, ktorej sa film veľmi páčil. Ja som sa naň tešila z dvoch dôvodov.

Po prvé: hrá tam Cara. Nie som fanúšik modelingu a ani jej konkrétne, no chcela som vidieť ako to bude vyzerať ked vo filme pre teenegerov hrá hlavnú rolu supermodelka.
Po druhé: môj priateľ bol ochotný ísť so mnou do kina. Bol dokonca ochotný ísť na tento film.


Bol to môj druhý film podľa predlohy od Johna Greena. Stále som nečítala ani jednu jeho knihu, no práve naprávam moju krivdu. Na stole ma čaká rozčítaná rovnomenná kniha. Vôbec nie som fanúšik literatúry, ktorá oslovuje masy vo veku od 10 do 15 rokov. Ak totiž vidím v meste mladé dievča s knihou v kabelke alebo ruke, je to práve kniha od Greena. No dobre, odhodím všetky moje predsudky a idem na to.

To že som išla na tento film bolo prekvapenie. Po tom ako som kamarátke dala lístky na premiéru som myslela, že sa na Caru na veľkom plátne ani nepozriem. V duchu som sa zmierila s tým, že si film pozriem doma, keď víde na dvd a myšlienku návštevy kina som zahnala do kúta. V práci som mala týždeň dovolenku a tak som sa celé dni len tak poflakovala. Čakala som na priateľa, kým skončí v robote a čítala som knihu Ranč na Červenom vrchu, aby som ju mohla zaniesť do knižnice. Vo štvrtok mi však prišla milá sms. "Ahoj zlato, dnes končím o pol 4. Dáme kino?"

Po práci prišiel priateľ pre mňa, išli sme sa najesť a vyrazili sme do kina. Z Tesca sme si do sály prepašovali čipsy a pohoda sa mohla začať. V sále nás nebolo veľa. Po príchode sme tam boli my dvaja a nejaké rozjarené pubertiačky. Sála síce bola poloprázdna, no podľa lístkov sme dostali miesto práve pred týmito babami. Ich sklamanie dávali jasne najavo kopancami do sedadla a hlasným vzdychaním. Prekusla som to a pokojne som sedela do začiatku filmu. Ak by sa neupokojili, bola som ochotná zasiahnuť, no nechcela som si kaziť filmový zážitok hneď na začiatku a zbytočne. Našťastie sa upokojili a celý film poslušne sedeli.

štvrtok, 13. augusta 2015

Rozhovor na tému: Ako si nájsť čitateľov (odpovedá Aďulik Sun)

Prinášam vám ďalší rozhovor s blogerkou. Tentoraz je to 19 ročná blogerka Aďulik Sun, ktorá vedie rovnomenný blog na doméne blogspot.sk. V rozhovore sa dozviete niečo o ťažkých začiatkoch a o tom, ako si nájsť svoju komunitu čitateľov. Prajem vám príjemné čítanie a nevzdávajte sa. Podľa Aďky si každý blog časom nájde svojich priaznivcov!  

Volám sa Adriána, no na internete vystupujem pod menom Aďulik Sun. Mám 19 rokov a práve som zmaturovala. Som optimista a človek, ktorý vie čo chce. Som dievča, ktorý si ide za svojim snom. 


1. ako si sa dostala k blogovaniu?
K blogu som sa dostala cez moju kamarátku. Na hodine informatiky sme si mali urobiť stránku a ona mala blog, tak som si ho založila aj ja. Bola to domáca úloha. Neskôr som zistila, že ma to naozaj baví a chcem v tom pokračovať

2. ako dlho teda aktívne bloguješ?
Aktívne blogujem už rok. Nedávno môj blog oslávil svoje prvé narodeniny

3. boli pre teba začiatky ťažké?
Začiatky boli naozaj ťažké. Písala som každý deň, no nikto môj blog nečítal. Nevedela som, čo mám robiť a párkrát som to chcela aj zabaliť. Neverila som, že raz sa mi splní sen a budem mať blog, ktorý niekto číta. Boli to hrozné muky, kedy som nevedela čo mám robiť. Chcela som písať o veciach, ktoré som zažila. Nechcela som mať hejty a to bola najväčšia chyba. Názory tu budú a či sú zlé, či nie – je to úplne jedno. Všetky nás niekam posúvajú


4. v akom momente si pocítila najväčší príliv čitateľov? 
Moji čitatelia prišli veľmi postupne. Najviac asi pri súťažiach. No zostali a to o niečom svedčí. Tiež ľudí zaujímajú kozmetické články, ktoré sú rozpísané. Takže nepíšte krátke články! 

5. koľko ľudí si každý deň klikne na tvoj blog?
To záleží od článku. Pohybuje sa to od 122 do 300 kliknutí denne

6. ako propaguješ svoj blog?
Na  FB mám osobnú stránku môjho blogu, tak tam a tiež v skupinách na FB, ktoré sú určené blogerkám. Sem- tam komentujem aj nejaký blog

7. ako si "zháňaš" pravidelných čitateľov?
Robím súťaže a to je asi všetko. Nezháňam si čitateľov za účelom vzájomného sledovania a podobne. Musím sa priznať, že mi ide na nervy, keď vidím, že chce nejaká blogerka vzájomné sledovanie. Pravidelných čitateľov musí váš blog zaujať. Tých ľudí má váš blog baviť

sobota, 8. augusta 2015

Recenzia: Jamie McGuireová - Ranč na Červenom vrchu

Môže prežiť láska, keď svet speje ku koncu?


Autorka: Jamie McGuireová
Vydavateľstvo: Fortuna Libri 
Počet strán: 328 strán
Séria: kniha nepatrí do žiadnej série

Anotácia:  Pre Scarlet, ktorá sama vychováva dve malé dcérky, je každý deň boj. Nathan má manželku, ale nespomína si, aké to je byť zaľúbený. Domov chodí len kvôli svojej dcérke Zoe.
Mirandinou najväčšou starosťou je, či sa do jej malého volkswagena zmestí jej sestra Ashley a ich priatelia, pretože si chcú pred skúškami cez víkend oddýchnuť na vidieku.
Keď sa začnú objavovať správy o prepuknutí nákazlivej a smrteľnej choroby, títo obyčajní ľuďia čelia neobyčajným okolnostiam a odrazu sa ich osudy prepoja. Len čo pochopia, že epidémiu nepredbehnú, zúfalá Scarlet, Nathan a Miranda vyhľadajú úkryt na osamotenom ranči na Červenom vrchu. Emócie sú čoraz silnejšie, lebo všetci sa musia vyrovnať s novými aj so starými vzťahmi zoči-voči desivému nepriateľovi, ktorý si už nepamätá, aké to je byť človekom.
Láska si aj v čase výborne vykreslenej apokalypsy nájde spôsob, ako prežiť. No čo sa udeje, keď ten, za ktorého by ste položili život, sa stane tým, ktorý by vás mohol zničiť?

Obálka: Úprimne, vedeli ste že takáto kniha existuje? Pravda, ani ja nie. Náhodou mi padla do oka v regáli medzi novinkami v mestskej knižnici. Má najkrajšiu obálku, akú som videla. Platilo to v tem moment a platí to aj teraz, keď mi prečítaná kniha leží na posteli. Tá obálka, ma presvedčila, aby som si túto 328 stranovú knihu z knižnice požičala, aj keď som mala v kabelke už ďalšie dve.

V ten deň som mala rôzne vybavovačky v meste, ktoré sa vďaka môjmu nešťastnému naplánovaniu trošku skomplikovali. Medzi akciou číslo jedna a akciou číslo dva mi ostali dve hodiny voľna a mne sa nechcelo vracať sa zbytočne domov. Zamierila som teda do obchodného centra na Dunaji. V obchode som si kúpila minerálku, misu ovocia a vyšla som na horné poschodie, kde som si sadla do kresla s výhľadom na rieku.

Za dve hodiny som zvládla prečítať niečo menej ako 100 strán. Kniha je písaná veľmi pútavo a zároveň jednoducho. Nestalo sa mi že by som sa nepríjemne zasekla uprostred vety. Veľmi ma potešil aj fakt, že je príbeh písaný z pohľadu viacerých postáv s rôznymi osudmi.

piatok, 24. júla 2015

Zbalená na cestu

Konečne už cestujem aj ja. Doteraz som len závistlivo pozerala fotky iných ľudí, ktorí si to užívali pri mori alebo v zahraniční. Ja síce cestujem len do Tatier no aj tak sa veľmi teším. 

Nie som typ, ktorý by na balenie sa potreboval pár dní alebo hodín. Veci som si zbalila podľa môjho zoznamu, ktorý som si vytvorila už dávno, keď som cestovala častejšie. Je to taká moja pomôcka, ktorá mi uľahčí celý proces balenia. Samozrejme v mojom kufri nemôže chýbať kniha, zápisník na poznámky, super knihomoľská taška a kamera. Dokonca som si stiahla aj nejaké audioknihy, keby sa mi v aute nechcelo čítať tú reálnu. Na dovolenke budem do utorka. Je to pre mňa dovolenka aj od blogu, no po utorku sa môžete tešiť na pár článkov, ktoré už mám pripravené. 

Tak si užívajte prázdniny, dúfam že ich máte skvelé. A pochváľte sa, kam cestujete a kde ste už boli?


streda, 22. júla 2015

Rozhovor na tému: Ako funguje spolupráca (odpovedá Batty Amnesia)


Batty Amnesia osobne
Ahoj, pokiaľ máš čas, mohla by som ti položiť pár otázok ohľadom spolupráce a blogu?
Ahoj, jasné môžeš, tak začni.

Na akú tému máš zameraný blog? Špecializuješ sa napríklad len na knihy, alebo len na fashion?
Blog je zameraný na knihy, hry a alternatívnu módu pastel goth. V tomto duchu sa nesú hlavne outfitové články.

Spolupracuješ teda len s firmami, ktoré súvisia s tvojim štýlom blogu?
Áno. Aspoň zatiaľ to tak je.

Ako dlho už máš blog a aktívne bloguješ?
Blogovala som aj v minulosti, ale až teraz som sa do toho naplno vložila.  Blog s názvom Battyamnesia.blogspot.sk mám od novembra 2014.

Pamätáš si ešte na svoju prvú spoluprácu?
Áno. Moju prvú spoluprácu som nadviazala v marci 2015 s knižným vydavateľstvom ALBATROSMEDIA a trvá dodnes.

Keď sa púšťaš do spolupráce s firmou, očakávaš vždy nejaké výhody? Napríklad že dostaneš šperky, knihy zdarma?
Keď nadväzujem spoluprácu, nikdy nič neočakávam, pretože každá firma to má inak. Najskôr sa vždy opýtam, ako to u nich funguje.

Kladieš si niekedy podmienky aj sama?
No neboli to zrovna podmienky, skôr návrhy.  Nie som ten typ, čo si určuje podmienky. Navyše, môj blog nie je na takej úrovni, aby som si to mohla dovoliť.