utorok, 5. júla 2016

Moje obľúbené seriály

Kto ma pozná, vie, že som maniak na filmy a seriály. Za poslednú dobu (od kedy som na vysokej škole) som v porovnaní s minulými rokmi začala sledovať omnoho viac seriálov ako filmov. Cez prednášky je to jednoduchšie, pozriete si 40 minútovú časť, čo je aj čas jednej prednášky, vypnete počítač a presuniete sa do inej budovy. Film by bol v tomto prípade nepraktický.

A ktoré seriály teda rada pozerám?

1. kategória 
Najprv taká povinná výbava dieťaťa, ktoré vyrastalo v 90tych rokoch.. Tieto seriály som pozerala ako dieťa, najčastejšie s rodičmi. 

Najradšej som mala seriál FullHouse, páčili sa mi tam totiž Olsenky.


2. kategória
Teraz seriály, ktoré pozerám väčšinou iba ako kulisu pred spaním alebo pri domácich prácach.


Keď som bola mladšia, začala som pozerať Simpsonovcov na ČT1. Ku dnešnému dňu som už videla všetky časti, a tak tento seriál používam na uspávanie. Keď prídem okolo jednej zo školy, ľahnem si v obývačke na gauč a pustím si Simpsonovcov. Do piatich minút som tuhá. Zaspať dokážem totiž len na seriáloch, ktoré som už videla a som si teda istá, že mi nič neunikne.


Ku Family Guy som sa dostala cez sesternice, ktoré sú o dosť staršie odo mňa a majú aj lepší prehľad o filmoch a seriáloch. Nie je to však moja šálka kávy a preto si tento seriál púšťam len keď už vááážne nemám čo pozerať. Väčšinou však beží ako kulisa keď robím nejaké domáce práce.


K tomuto seriálu som sa dostala cez otca, dalo by sa povedať, že bol jeho obľúbený. Neviem či ešte je, už s nami nežije. Pozerala som ho s ním, keď prišiel večer z práce, no nechápala som všetkému čo sa tam riešilo, bola som dieťa. Pred pár mesiacmi som sa k nemu vrátila a pozrela som si všetky časti. Možno preto že som si chcela pripomenúť niečo z minulosti, neviem. Teraz už pri ňom môžem robiť domáce práce alebo zaspávať.


Z tých starších a dokončených je toto asi môj najobľúbenejším seriál. Niektoré časti som videla už viac ako 10-krát, no nikdy sa nezunuje. 


Tento seriál by som spolu s Monkom vedela pozerať neustále. Je to klasika, spracováva témy zo života, je vtipný, ľudský. Povedala by som že je to super seriál ak si chcete oddýchnuť a vypnúť si hlavu. 

3. kategória
Seriály, ktoré som pozerala aktívne, no skončili a druhý raz som sa k nim nevrátila. 


Klasika, Himym. Mám pocit že tento seriál už videli všetci, a kto nie, aspoň o ňom počul. Z tohto seriálu srší dobrá energia, máte pocit že postavy sú vaši kamaráti a radi sa k nemu vrátite, časom. Myslím že viac slov k tomuto netreba.


Ďalšia klasika. Tiež mám pocit že ho všetci videli alebo o ňom aspoň počuli. Nikdy nesklame a vtipy o Sheldonovi nikdy nezostarnú. 

4. kategória
A posledná časť, seriály, ktoré momentálne pozerám a som na nich doslova závislá. 


Tento seriál som začala pozerať s bývalým priateľom a jeho bratom ešte pred tým, ako sa stal brutálne a rapídne populárnym. Vždy som čakala na to, keď prídem k ním domov, zalezieme si pred telku a budeme pozerať a rozprávať sa o tom. Teraz už o GOT počujem z každej strany a začína to byť trošku otravné. Neviem prečo sa to stalo takým fenoménom, ak máte vysvetlenie, prosím ozrejmite mi to. 


K tým starým a drsným seriálom musí patriť aj niečo ženskejšie. No strachu a krvi sa nerada vzdávam a preto som si vybrala tento seriál ako kompromis. Vidíte tam pekné šaty a šperky ale zároveň riešite vraždu. Super seriál, super obsadenie, škoda že na každú novú časť musím čakať týždeň. Dokonca som si kúpila aj knižky, možno tu uvidíte čoskoro recenziu.

A absolútna novinka v mojom repertoári je taktiež veľmi často spomínaný seriál.


Seriál sa točí okolo hlavnej hrdinky Piper, ktorá sa dostala do väzenia. Zaplatila tak za hlúpu chybu z minulosti a musí si odsedieť nejaký čas v nápravnom zariadení. Veľmi sa mi páči spracovanie, myšlienka. Páči sa mi že tvorcovia ukážu všetko a nepoznajú cenzúru. Postavy sa postupne vyvíjajú a v každej časti sa dozvieme aj niečo z minulosti jednej z hlavných postáv. Vidíme celý proces, ktorý sa odohráva s človekom, keď sa dostane do väzenia. Ako ho to zlomí, ako sa zmení. Momentálne som na začiatku druhej série a veľmi sa mi páči.

A čo vy? Aké seriály pozeráte?

utorok, 28. júna 2016

Čo ste nevedeli o .. Benjamin Alire Sáenz

Vždy ma zaujímalo, ako asi vyzerajú ľudia, ktorí dokážu napísať úžasné príbehy, ktoré vás dokážu chytiť za srdce. Jedným z nich sa minulý týždeň stal aj Benjamin Alire Sáenz, ktorý má na svedomí knihu Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru.

Rozhodla som sa teda prečítať si niečo o tomto človeku, poďte sa na to pozrieť spolu so mnou.

pondelok, 27. júna 2016

Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru (Benjamin Alire Saénz)

Už len kvôli tej obálke som ju
chcela mať vo svojej knižnici
Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru bola jedna z prvých kníh, ku ktorým som sa po náročnom skúškovom období dostala. Som za to veľmi rada, pretože ma úspešne navnadila na ďalšie čítanie. Táto kniha skrýva za veľmi dlhým no originálnym názvom nádherný a nemenej originálny príbeh. A má všetko, čo má perfektná kniha obsahovať. 

Kniha patrí do kategórie young-adult. Rozpráva príbeh dvoch chlapcov, ktorí sú absolútne odlišní, ale napriek svojej odlišnosti sa rýchlo skamarátia. Ich priateľstvo patrí medzi priateľstvá, ktoré zažijete len raz za život. Keď sa Ari a Dante stretnú, vznikne medzi nimi silné puto, no do cesty sa im stavia mnoho prekážok a len viera v seba - a v silu ich priateľstva - je spôsob, ako zo života vyťažiť čo najviac.

Aristoteles, v skratke Ari, je pätnásťročný chalan ktorému sa začalo leto a nesmierne sa nudí. Kniha je zasadená do 80.tych rokov 20.teho storočia a tým pádom vysedávanie za počítačom alebo smartfónom nepripadá do úvahy. (Nebojte sa, tento časový rozdiel ani nepostrehnete, naopak je to príjemné konečne čítať knihu, v ktorej sa deti zabávajú napríklad hádzaním topánok do diaľky). Ari sa teda v jeden nudný deň vyberie na neďaleké kúpalisko. Je to zvláštne rozhodnutie, nakoľko Ari nevie plávať. Ja by som však povedala že to bolo jeho osudové rozhodnutie, nakoľko tam stretne Danteho, chlapca s rovnako čudným menom ako má on a to ich hneď spojí. Obaja v tom druhom nájdu jedinečného kamaráta a navzájom sa pustia objavovať tajomstvá vesmíru. 

nedeľa, 15. novembra 2015

Čo so mnou bolo..?!



Dovolím si začať tak familiárnejšie ako obvykle.
Ahojte, som rada že som späť po veľmi dlhej dobe. Posledný príspevok bol na mojom blogu uverejnený 21. augusta a to už je naozaj dlhá doba. Priznám sa, na blog som myslela často, no nikdy som nemala čas alebo skôr chuť pustiť sa do písania nového článku.

Od leta sa v mojom živote zmenilo veľmi veľa vecí, no nie vždy k tomu lepšiemu. Posledný mesiac prázdnin som behala po doktoroch a v nemocniciach som strávila posledné horúce dni tohto leta. Bola som totiž neskutočne unavená a aj najmenšia fyzická aktivita ma vedela vyčerpať natoľko, že som prespala zvyšok dňa. Bola som apatická, bez chuti do života a večne ospalá. Samozrejme, slovenské zdravotníctvo ani len netušilo, čo so mnou môže byť. Absolvovala som teda veľa odborných vyšetrení ako neurologické, očné, CT-vyšetrenie, magnetickú rezonanciu a mnoho ďalších častokrát nepríjemných procedúr. Po tomto lekárskom kolotoči doktori konečne zistili že mám prekonanú mononukleózu a boreliózu a nasadili mi antibiotiká. Unavená som stále a preto sa musím veľa šetriť. Obe choroby sú dosť náročné na liečbu a s braním antibiotík sa mi do života pridalo ešte zopár povinností. Dávať si pozor na môj jedálniček a snažiť sa vyhnúť namáhavej fyzickej aktivite ako napríklad chodeniu do posilňovne.

Aj kvôli týmto diagnózam som bola nútená odísť z roboty a tým pádom som bola až doteraz bez brigády a stáleho príjmu. V dnešnej dobe je celkom náročné nájsť si aktivitu na ktorú nepotrebuješ peniaze. Cvičenie, behanie a fyzické aktivity sa mi kvôli chorobám vylúčili a aktivity ako chodenie do divadla alebo kina či na festivaly sa mi vylúčili kvôli strate brigády. Posledné letné dni som sa teda šetrila extrémne. Sedela som doma a túžobne čakala na začiatok školského roka, aby som konečne videla nejakých ľudí.

Ďalšia rana prišla začiatkom tohto mesiaca. Po pár rokoch čo s nami môj otec nebýval, sa rozhodol vrátiť. (Nie rodičia neboli zobratí, tým pádom neboli rozvedení ale rozídení, čo je v praxi to isté len máte menej papierovačiek. A nie nedali sa opäť dokopy, len u otca nastala finančná kríza a toto bol pre neho najlepší krok.) Nebudem to tu hlbšie rozvíjať a vŕtať sa v našej rodinnej minulosti. Poviem to skrátene, bola som radšej ak som o ňom nič nepočula a nemusela som ho vidieť. Doma sa teraz necítim dobre. Dalo by sa dokonca povedať že sa pomaly a nenápadne sťahujem k môjmu priateľovi a dúfam že čoskoro sa nám podarí osamostatniť sa a ja nebudem musieť znášať  domáce psychické týranie a cítiť večný strach.

Aby toho predsa nebolo málo, podarilo sa mi rozbiť aj môj notebook, ktorý bol mojim verným spoločníkom na cestách a z ktorého som písala všetky články na tento blog.

Povedala by som, že som mala rušný koniec leta, a ešte rušnejší začiatok nového školského roka. Dúfam že už som si všetku smolu v tomto polroku vyčerpala a teraz začínam od nuly a s plnou hlavou nápadov na vylepšenie nielen môjho života ale aj blogu. Tak mi držte palce!


piatok, 21. augusta 2015

Už aj ja som videla Papierové mestá

Pred pár dňami som s priateľom bola na filme Papierové mestá. Síce som dostala vstupenky už na premiéru, no z rodinných dôvodov som sa nemohla zúčastniť a tak som musela dobehnúť zameškané. Na premiéru za mňa išla kamarátka, ktorej sa film veľmi páčil. Ja som sa naň tešila z dvoch dôvodov.

Po prvé: hrá tam Cara. Nie som fanúšik modelingu a ani jej konkrétne, no chcela som vidieť ako to bude vyzerať ked vo filme pre teenegerov hrá hlavnú rolu supermodelka.
Po druhé: môj priateľ bol ochotný ísť so mnou do kina. Bol dokonca ochotný ísť na tento film.


Bol to môj druhý film podľa predlohy od Johna Greena. Stále som nečítala ani jednu jeho knihu, no práve naprávam moju krivdu. Na stole ma čaká rozčítaná rovnomenná kniha. Vôbec nie som fanúšik literatúry, ktorá oslovuje masy vo veku od 10 do 15 rokov. Ak totiž vidím v meste mladé dievča s knihou v kabelke alebo ruke, je to práve kniha od Greena. No dobre, odhodím všetky moje predsudky a idem na to.

To že som išla na tento film bolo prekvapenie. Po tom ako som kamarátke dala lístky na premiéru som myslela, že sa na Caru na veľkom plátne ani nepozriem. V duchu som sa zmierila s tým, že si film pozriem doma, keď víde na dvd a myšlienku návštevy kina som zahnala do kúta. V práci som mala týždeň dovolenku a tak som sa celé dni len tak poflakovala. Čakala som na priateľa, kým skončí v robote a čítala som knihu Ranč na Červenom vrchu, aby som ju mohla zaniesť do knižnice. Vo štvrtok mi však prišla milá sms. "Ahoj zlato, dnes končím o pol 4. Dáme kino?"

Po práci prišiel priateľ pre mňa, išli sme sa najesť a vyrazili sme do kina. Z Tesca sme si do sály prepašovali čipsy a pohoda sa mohla začať. V sále nás nebolo veľa. Po príchode sme tam boli my dvaja a nejaké rozjarené pubertiačky. Sála síce bola poloprázdna, no podľa lístkov sme dostali miesto práve pred týmito babami. Ich sklamanie dávali jasne najavo kopancami do sedadla a hlasným vzdychaním. Prekusla som to a pokojne som sedela do začiatku filmu. Ak by sa neupokojili, bola som ochotná zasiahnuť, no nechcela som si kaziť filmový zážitok hneď na začiatku a zbytočne. Našťastie sa upokojili a celý film poslušne sedeli.

štvrtok, 13. augusta 2015

Rozhovor na tému: Ako si nájsť čitateľov (odpovedá Aďulik Sun)

Prinášam vám ďalší rozhovor s blogerkou. Tentoraz je to 19 ročná blogerka Aďulik Sun, ktorá vedie rovnomenný blog na doméne blogspot.sk. V rozhovore sa dozviete niečo o ťažkých začiatkoch a o tom, ako si nájsť svoju komunitu čitateľov. Prajem vám príjemné čítanie a nevzdávajte sa. Podľa Aďky si každý blog časom nájde svojich priaznivcov!  

Volám sa Adriána, no na internete vystupujem pod menom Aďulik Sun. Mám 19 rokov a práve som zmaturovala. Som optimista a človek, ktorý vie čo chce. Som dievča, ktorý si ide za svojim snom. 


1. ako si sa dostala k blogovaniu?
K blogu som sa dostala cez moju kamarátku. Na hodine informatiky sme si mali urobiť stránku a ona mala blog, tak som si ho založila aj ja. Bola to domáca úloha. Neskôr som zistila, že ma to naozaj baví a chcem v tom pokračovať

2. ako dlho teda aktívne bloguješ?
Aktívne blogujem už rok. Nedávno môj blog oslávil svoje prvé narodeniny

3. boli pre teba začiatky ťažké?
Začiatky boli naozaj ťažké. Písala som každý deň, no nikto môj blog nečítal. Nevedela som, čo mám robiť a párkrát som to chcela aj zabaliť. Neverila som, že raz sa mi splní sen a budem mať blog, ktorý niekto číta. Boli to hrozné muky, kedy som nevedela čo mám robiť. Chcela som písať o veciach, ktoré som zažila. Nechcela som mať hejty a to bola najväčšia chyba. Názory tu budú a či sú zlé, či nie – je to úplne jedno. Všetky nás niekam posúvajú


4. v akom momente si pocítila najväčší príliv čitateľov? 
Moji čitatelia prišli veľmi postupne. Najviac asi pri súťažiach. No zostali a to o niečom svedčí. Tiež ľudí zaujímajú kozmetické články, ktoré sú rozpísané. Takže nepíšte krátke články! 

5. koľko ľudí si každý deň klikne na tvoj blog?
To záleží od článku. Pohybuje sa to od 122 do 300 kliknutí denne

6. ako propaguješ svoj blog?
Na  FB mám osobnú stránku môjho blogu, tak tam a tiež v skupinách na FB, ktoré sú určené blogerkám. Sem- tam komentujem aj nejaký blog

7. ako si "zháňaš" pravidelných čitateľov?
Robím súťaže a to je asi všetko. Nezháňam si čitateľov za účelom vzájomného sledovania a podobne. Musím sa priznať, že mi ide na nervy, keď vidím, že chce nejaká blogerka vzájomné sledovanie. Pravidelných čitateľov musí váš blog zaujať. Tých ľudí má váš blog baviť

sobota, 8. augusta 2015

Recenzia: Jamie McGuireová - Ranč na Červenom vrchu

Môže prežiť láska, keď svet speje ku koncu?


Autorka: Jamie McGuireová
Vydavateľstvo: Fortuna Libri 
Počet strán: 328 strán
Séria: kniha nepatrí do žiadnej série

Anotácia:  Pre Scarlet, ktorá sama vychováva dve malé dcérky, je každý deň boj. Nathan má manželku, ale nespomína si, aké to je byť zaľúbený. Domov chodí len kvôli svojej dcérke Zoe.
Mirandinou najväčšou starosťou je, či sa do jej malého volkswagena zmestí jej sestra Ashley a ich priatelia, pretože si chcú pred skúškami cez víkend oddýchnuť na vidieku.
Keď sa začnú objavovať správy o prepuknutí nákazlivej a smrteľnej choroby, títo obyčajní ľuďia čelia neobyčajným okolnostiam a odrazu sa ich osudy prepoja. Len čo pochopia, že epidémiu nepredbehnú, zúfalá Scarlet, Nathan a Miranda vyhľadajú úkryt na osamotenom ranči na Červenom vrchu. Emócie sú čoraz silnejšie, lebo všetci sa musia vyrovnať s novými aj so starými vzťahmi zoči-voči desivému nepriateľovi, ktorý si už nepamätá, aké to je byť človekom.
Láska si aj v čase výborne vykreslenej apokalypsy nájde spôsob, ako prežiť. No čo sa udeje, keď ten, za ktorého by ste položili život, sa stane tým, ktorý by vás mohol zničiť?

Obálka: Úprimne, vedeli ste že takáto kniha existuje? Pravda, ani ja nie. Náhodou mi padla do oka v regáli medzi novinkami v mestskej knižnici. Má najkrajšiu obálku, akú som videla. Platilo to v tem moment a platí to aj teraz, keď mi prečítaná kniha leží na posteli. Tá obálka, ma presvedčila, aby som si túto 328 stranovú knihu z knižnice požičala, aj keď som mala v kabelke už ďalšie dve.

V ten deň som mala rôzne vybavovačky v meste, ktoré sa vďaka môjmu nešťastnému naplánovaniu trošku skomplikovali. Medzi akciou číslo jedna a akciou číslo dva mi ostali dve hodiny voľna a mne sa nechcelo vracať sa zbytočne domov. Zamierila som teda do obchodného centra na Dunaji. V obchode som si kúpila minerálku, misu ovocia a vyšla som na horné poschodie, kde som si sadla do kresla s výhľadom na rieku.

Za dve hodiny som zvládla prečítať niečo menej ako 100 strán. Kniha je písaná veľmi pútavo a zároveň jednoducho. Nestalo sa mi že by som sa nepríjemne zasekla uprostred vety. Veľmi ma potešil aj fakt, že je príbeh písaný z pohľadu viacerých postáv s rôznymi osudmi.